Od srdca k srdcu – Le jilestar le jileske
piatok, jún 17th, 2016 | Author:

 Milí čitatelia,
v ponuke máObalka.inddme knižnú novinku: Od srdca k srdcu – Le jilestar le jileske za skvelých 6,49 €. Súčasťou knihy je aj CD s pesničkami a modlitbami.

“Kniha Od srdca k srdcu je ako diaľnica medzi Božím srdcom a srdcom človeka. Je určená veľkým i malým. Slovákom i Rómom. Laikom i teológom. Každému. Bez ohľadu na čokoľvek. Lebo Božiu blízkosť potrebuje každý. Učí nás, ako sa s Bohom rozprávať, počuť ho a kráčať s ním v obyčajnosti dňa. Oživuje tradičné modlitby a ukazuje, ako sa s nimi modliť tak, aby vychádzali z nášho srdca, nielen z naších úst…” (Valéria Juríčková)

Category: Nezaradené  | Comments off
Leto s dobrou knihou z nášho vydavateľstva
utorok, máj 24th, 2016 | Author:

obalka_01.indd

Category: Nezaradené  | Comments off
Nové tituly z nášho Vydavateľstva
štvrtok, apríl 14th, 2016 | Author:

Milí čitatelia,

 

Apostol obalka PRINT.indd

od zajtraStanok stretnutia obalka PRINT.indd máme v ponuke 2 nové tituly z nášho Vydavateľstva – Apoštol živej Cirkvi (2,75 €) a Stánok stretnutia (1,90 €). Pripravili sme pre vás uvádzaciu akciu – do konca mája za sadu obidvoch kníh zaplatíte 4 €. Zároveň pripomíname naše stále zľavy: pri nákupe v našom vydavateľstve získavate zľavu 7 %. Členovia Arcibratstva svätého ruženca a iných spoločenstiev redemptoristickej rodiny majú zľavu 14 %. Tú istú zľavu získate pri nákupe 10 kusov a viac. Pri nákupe 10 a viac kusov získavajú členovia Arcibratstva a členovia iných spoločenstiev redemptoristickej rodiny zľavu 21 %. Pri celkovej sume nákupu 30 € a viac je poštovné zdarma.

Category: Nezaradené  | Comments off
NEPREHLIADNITE!!! – DOTLAČ KNIHY UTIERNE
utorok, marec 08th, 2016 | Author:

12744167_1278178615541911_6221798850538957289_nMáme pre vás jedinečnú ponuku. Za skvelú, akciovú cenu 25 €, si môžete Utierne objednať mailom alebo telefonicky v našom Vydavateľstve do 15. marca 2016. A ku každej objednanej knihe získate aj darček v podobe knihy Bol stratený a našiel sa.

Category: Nezaradené  | Comments off
ODOVZDAŤ SA JEŽIŠOVI – K. WONS (úryvok z knihy)
piatok, august 21st, 2015 | Author:

Počúvaj… Boh nám hovorí: „Počúvaj.“ Chce upriamiť našu pozornosť na fakt, že on hovorí a prihovára sa nám. Zdá sa to ako samozrejmé a veľmi jasné. Nemôžeme poprieť, že sa Boh k nám prihovára. A predsa nám tento fakt môže uniknúť aj v tak mimoriadnom čase ako sú duchovné cvičenia. Stáva sa to často. Prestáva to byť udalosťou a správame sa, akoby nám Boh nič nehovoril. Náš život a v ňom modlitba sa stáva dialógom so sebou samým, s vlastnými problémami a trápeniami. Sme sami so svojou únavou, bolesťou a otázkami. Zažívame zlú skúsenosť so samotou. Slovo „počúvaj“ je ako bozk Boha, ktorý nás chce vyviesť zo zle prežívanej samoty, ktorá vedie k osamelosti. Božie slovo nás učí prežívať inú samotu. Je to samota, v ktorej dokážeme vytvárať hlboké puto s Bohom a v dôsledku toho aj so sebou samým. Pokúsme sa teda ponoriť do Božej výzvy „počúvaj“. Prežime toto pozvanie veľmi osobne. Zostaňme s ním nejaký čas. Pred Bohom si položme otázku: Čo znamená počúvať? Počúvať znamená predovšetkým veriť, že Boh hovorí. Naše aktívne počúvanie Slova záleží od vnútorného presvedčenia, že Boh hovorí každý deň. Tak ako „sa viera rodí z toho, čo počujeme“, tak aj naše počúvanie Boha sa rodí z hlbokej viery. Mali by sme si často opakovať: „Boh sa mi prihovára.“ Všimnime si, že Sväté písmo je viditeľným znakom tejto pravdy. Koľkokrát ho budeme otvárať počas duchovných cvičení a neskôr v každodennosti, toľkokrát môžeme povedať: „Mám v ruke knihu plnú Božích slov.“ Koľkokrát ju čítam, a môžem to robiť hocikedy počas dňa aj noci, toľkokrát mám právo s presvedčením povedať: „Teraz sa mi Boh prihovára.“… Boh, ktorý stále hovorí, vždy sa nám prihovára novým slovom, aj keď počujeme alebo čítame „to isté“. Jeho slovo je stále aktuálne… Boh stále hovorí „k veci“ a nikdy nemešká so svojím slovom. Jeho slovo je stále aktuálne, dotýka sa vždy aktuálnej situácie v našom živote. Prihovára sa nám veľmi osobne, srdečne. Chce s nami vstúpiť do hlbokého osobného  vzťahu.

Category: Nezaradené  | Comments off
UVERIŤ JEŽIŠOVI – K. WONS (úryvok z knihy)
piatok, máj 30th, 2014 | Author:


…evanjeliá ukrývajú v sebe štyri etapy kresťanského dozrievania. Ukazujú nám štyri za sebou nasledujúce fázy formácie Ježišovho učeníka. Táto formácia obsahuje dynamický rozvoj, istý druh napätia a posilnenia osobného vzťahu s Ježišom. Je v nej zahrnutá istá dramaturgia nášho úsilia viery v Ježiša. Je to cesta, na ktorej nebudú chýbať krízy a neúspechy a nevedie vždy smerom hore. Evanjelisti nás prevedú štyrmi etapami formácie, ktoré sú často plné zápasov, vzletov a pádov. Je to tak od prvého stretnutia s Ježišom, keď sa ho snažíme počúvať, sme ním očarení, zamilujeme si Majstra a nasledujeme ho. Vo formácii učeníka existuje dôležitý moment, chvíľa, keď si vyberá Ježiša a rozhoduje sa ísť za ním. Na tejto ceste sa objavujú veľmi ťažké chvíle, ako je zápasenie, ustúpenie, kríza, diskutovanie s Ježišom, vzdor a odchod. Tieto okamihy môžu byť chvíľkové alebo definitívne. Učeník vtedy stráca nadšenie a hovorí: nechcem ísť ďalej za ním! Ustupuje a vracia sa k starému spôsobu života. Každý evanjelista odhaľuje iným spôsobom učeníkovo srdce, to, čo sa deje v jeho vnútri, keď sa snaží kráčať za Ježišom. Každý poukazuje na autentické aj zdanlivé rozhodnutia. Odhaľujú myšlienky jeho srdca vo chvíľach, keď ide za Ježišom rozhodne, ale aj vtedy, keď za ním kráča bez vnútorného primknutia. Predstavujú srdce „domnelého učeníka“, ktorý zdanlivo ide za Ježišom, ale v skutočnosti sa nedokáže ešte rozhodnúť, aby bol stále s ním. V tom spočíva dramaturgia evanjeliovej formácie. Nepredstavuje učeníka ako velikána, svätého, ktorý sa bez ťažkostí a raz navždy rozhodol byť s Ježišom. Vo všetkých evanjeliách stretávame Ježišovho učeníka ako človeka,ktorý je veľmi krehký a slabý. Je to človek, ktorý hľadí na Ježiša a usiluje sa ísť za ním, prijíma jeho spôsob života, myslenia, cítenia a konania. Často však klopí zrak, odvracia sa a ide svojou cestou. Učeník vynakladá úsilie, aby sa vrátil a mohol byť nanovo s Ježišom. Učí sa to veľmi dlho, po celý život. Musí zakúsiť zachvenie sa vo viere, zblúdenie a dokonca aj odchod, aby bol napokon schopný primknúť sa k Ježišovi, oprieť sa o neho a úplne mu dôverovať. Učí sa to až do staroby. Príkladom toho je sv. Peter. Prežil svoju krízu a pochopil svoju hriešnosť na veľkňazskom nádvorí. Až vtedy pochopil predpoveď Zmŕtvychvstalého: „Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš“ (Jn 21, 18). Slová, ktoré počul Peter, sú dobrou novinou pre každého učeníka. Sú ako ranná zora nádeje na ceste za Ježišom. Napriek svojej krehkosti, hriechom a vzburám, ktoré nás trápia počas celého života, by mal učeník veriť, že ak vystrie ruku a dovolí, aby ho iný prepásal, Ježiš ho povedie tam, kam sám nechce ísť. Cesta, ktorú nám navrhujú evanjelisti, je veľmi ľudská, pretože Ježiš, Boh – Človek, na nej stále bojuje o človeka, o učeníkovu blízkosť a vernosť. Majster stále volá učeníka, aby šiel za ním, a zároveň na neho trpezlivo čaká aj napriek jeho vzdorom a pomalému dozrievaniu. Ježiš demaskuje to, čo je zdanlivé, dvojznačné a učí nás jednoduchosti a jasnosti v kráčaní za ním. Jeho cesta je cestou milosti, lebo dozrievanie a zotrvávanie pri ňom je milosťou. Takisto ako sú milosťou návraty a vernosť do konca. Táto publikácia môže poslúžiť ako príručka duchovných cvičení lectio divina pre tých, ktorí ich vedú, ako aj pre tých, ktorí ich prežívajú v uzavretých skupinách. Môže poslúžiť ako pomôcka v individuálnej formácii prežívanej v podmienkach každodenného života. Povzbudzujem tiež k tomu, aby sme túto cestu prežívali doprevádzaní duchovným vodcom. (úvod o. Krzysztof Wons SDS)

Category: Nezaradené  | Comments off

1. ZÁKLADOM KŇAZSTVA JE STOTOŽNENIE SA S KRISTOM
Kňaz je predovšetkým svedkom lásky Otca zjavenej v Kristovi. Jedine láska ku Kristovi, a iba ona, môže dať kňazstvu zmysel. Nie je možné ju nahradiť ani nadmieru obetavým posvätením a odovzdaním sa pre veriacich. Ak by sa kňaz zničil v práci pre ľudí a nemiloval by Krista Pastiera, nič by nedosiahol. Nikto by z jeho služby nemal väčší úžitok, ani on sám, ani veriaci (por. 1 Kor 13, 1 – 3).
Aby naša práca nebola neplodná
Práca bez Ježiša je prácou neplodnou, neužitočnou, jalovou a dokonca môže byť aj škodlivou. My kňazi by sme mali pozorne rozjímať Žalm 127: Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. […] Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo on dáva svojim miláčikom spánok (Ž 127, 1 – 2). Naše „budovanie“ viery v ľuďoch, budovanie Cirkvi bez odvolania sa na lásku Ježiša a jeho milosti bude vždy zbytočnou námahou. Iba láska k Pastierovi je skutočnou garanciou našej lásky k jeho baránkom a plodnosti našej práce pre nich. Kto miluje Ježiša, bude k nemu priťahovať tých, ktorých mu on zveruje, a jeho služba bude prinášať bohaté plody lásky. Kňaz ľahostajný voči Kristovi bude, v najlepšom prípade, ľahostajný voči osudu jeho baránkov. Dušpastier nemôže nikdy zabudnúť, že vždy pasie Ježišove baránky, nikdy nie svoje. Oni mu nepatria. Mali by sme však pamätať, že v prvom rade my sami sme baránkami Pána a on je naším pastierom. Sme baránkami medzi baránkami. „Pastierska moc“ nám udelená je službou baránkom podľa vzoru Ježiša, je účasťou na jeho božskom pastierskom úrade. On je jediným skutočným pastierom všetkých: veriacich aj ich kňazov. On ako prvý vošiel do ovčinca skrze bránu, ktorou je vôľa jeho Otca (por. Jn 10, 1 – 2). Poslušnosť Otcovi až na smrť, a to smrť na kríži (por. Flp 2, 8), ho učinila naším pastierom. Zásadnou príčinou všetkých kňazských zneužití, o ktorých dnes tak veľa hovoria médiá, je brutálne privlastňovanie si toho, čo patrí jedinému Pastierovi. Nepoctivý kňaz zaobchádza s ovčincom ako so svojím majetkom a s baránkami ako s lupom, ktorý môže používať podľa vlastnej vôle. Je to spreneverenie sa vôli Pastiera, vychádzajúce z ľahostajnosti alebo tiež z nechuti voči nemu. Či nás Ježiš nevaroval, že každý, kto vchádza do jeho ovčinca a neprechádza bránou, ktorou je on sám, stáva sa zlodejom a zbojníkom (por. Jn 10, 7 – 8)? Hlavným zdrojom morálnych zneužití kňazov nie sú predovšetkým ich psychické problémy či civilizačné pokušenia, ale nevernosť voči Kristovi, ktorý ich povolal, aby išli za ním.

Category: Nezaradené  | Comments off
Rok podpory misionárskeho povolania redemptoristov
streda, október 16th, 2013 | Author:

Dňa 1. augusta 2013 bol generálnym predstaveným redemptoristov – o. Michaelom Brehlom – otvorený Rok podpory misionárskeho povolania redemptoristov. Tento „špeciálny“ rok bude trvať až do 9. novembra 2014. Ide o zvláštny čas milosti nielen pre redemptoristov, ale aj pre všetkých, ktorí nás poznajú alebo s nami bližšie spolupracujú, aby sme si obnovili kresťanské misionárske povolanie – ísť a ohlasovať Krista, lebo jedine v ňom nájde každý človek spásu, po ktorej túži. Vo svojom liste nás generálny predstavený nabáda: „Ako svedkovia nedávame svedectvo iba tak, že pripomíname veľké tajomstvá nášho vykúpenia, ale predovšetkým tak, že tieto tajomstvá stále plnšie žijeme. Ako misionári pozývame i ostatných, aby stále intenzívnejšie s nami zdieľali hojné vykúpenie, ktoré nám priniesol Kristus Vykupiteľ. Nech tento Rok podpory misionárskeho povolania redemptoristov inšpiruje nás všetkých – redemptoristov, sestry, laických misionárov a mladých – k hlbokej obnove našej identity svedkov a misionárov Vykúpenia. Nech so svätým Alfonzom môžeme „nasledovať príklad Ježiša Krista, Vykupiteľa, hlásaním Božieho slova chudobným“ (K 1). Robme to s nadšením, kreatívne, radostne a plní nádeje.“

Category: Nezaradené  | Comments off
CELÁ MALOSŤ – mesiac máj s Máriou
streda, máj 01st, 2013 | Author:

Táto knižôčka oboznamuje so zvláštnym spôsobom duchovného života v Panne Márii. Ide o zvláštnu milosť – stotožnenie s Máriiným životom, o duchovné mariánske detstvo. Keďže ide o zvláštnu milosť, nemožno zaručiť, že každý čitateľ nájde túto milosť, lebo Pán udeľuje svoje milosti podľa svojho zaľúbenia…
Všetci však budú sa môcť v knihe povzbudiť k všeobecnému evanjeliovému detstvu, aké hlása vyvolená svätica našich čias – sv. Terézia od Ježiška, a zdokonaliť sa v opravdivej synovskej úcte a láske k našej nebeskej Matke, za akú horlil najhorlivejší učiteľ Cirkvi sv. Alfonz.
Základný mariánsky postoj v knihe je, okrem vzťahového (Mária je celá pre Krista), kristologický (Mária je obraz Krista) a potom tiež ekleziologický (Mária je obraz a zavŕšenie Cirkvi).
Ak niekoho v knihe neraz zarazia niektoré obrazy, prirovnania používané pri výklade, prosíme ich, nech sa zamyslia nad duchovným dôvodom a cieľom týchto prirovnaní (Tertium “comparationis” a “comparandum”).

poznámka prekladateľa
o. Ivan Marianov, C.Ss.R.

Category: Nezaradené  | Comments off

Podobenstvo o nás

Našu cestu sebapoznávania budeme prežívať v prítomnosti Ježiša a Jeho slova. Spomedzi mnohých slov, ktoré nám ponechal ako cestu, pravdu a život vyberieme podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15, 11 – 32). Keď v evanjeliu Ježiš rozpráva podobenstvá, vždy sa vzťahujú na náš život. Podobne je to s tým podobenstvom, ktoré bude pre nás svetlom a múdrosťou na našej nastúpenej ceste. Tiež v tomto duchu ho budeme prežívať. Nazveme ho v našich úvahách a hľadaní podobenstvom o dvoch synoch a dobrom otcovi, teda podobenstvom o nás a Bohu. Na pozadí príbehu, ktorý Lukáš ako jediný z evanjelistov zapísal, sa budeme snažiť vniknúť aj do jeho psychologickej skutočnosti. Lukáš v ňom rozvinul „celý svoj psychologický kumšt.“ To všetko nám má pomôcť čo najhlbšie sa otvoriť slovu Boha, ktorý jediný nás úplne pozná.
Pozorne a hlboko sústredení prečítajme text. Čítajme ho s vedomím, že Ježiš ho rozpráva pre mňa a o mne. Čítajme s láskou, celou mysľou, srdcom a vôľou. Podčiarkujme si vety, slová, označme si miesta, kde nás slovo oslovuje. Pri vyznačovaní textu môžeme použiť i rôzne farby – inú na slová, ktoré sa dotýkajú mojej mysle (vyvolávajú silné emócie, osvietenie, pochopenie), inú na slová, ktoré sa dotýkajú srdca (prebúdzajúce vnútorné prežívanie, pekné i stiesňujúce pocity), inú farbu zvoľme pre slová, ktoré podnecujú náš rozum k rozhodnutiu a k voľbe, prípadne k zmene postojov. Ide o to, aby každý z nás (prv než navrhnem v mojom sprevádzaní isté svetlá a impulzy), sa osobným čítaním Písma naplnil Ježišovým slovom. Moment osobného stretnutia so slovom na začiatku našej cesty je východiskový bod k sebapoznávaniu vo svetle Božieho slova, ktoré nám venuje Ježiš.

„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého gazdu, a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi.Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“
(Lk 15, 11 – 32)

Na začiatku cesty hľadania svojho pravdivého obrazu, prizrime sa, akí sme v tejto etape nášho života. Položme si otázku: do akej miery poznám seba, aká je moja schopnosť sebapoznania? Ako vnímam seba a aké pocity ma sprevádzajú, keď sa do seba zahlbujem? Ako hlboko som schopný zahĺbiť sa do seba? Tieto otázky nech nás uvedú do atmosféry prvej etapy sebapoznávania. S láskou a úprimnosťou sa prizrime sami sebe. Dôležité je, aby sme si boli vedomí toho, v akom stave ducha počúvame Božie slovo. Mali by sme upriamiť našu pozornosť aj no to, aby náš aktuálny pohľad na seba nemal charakter „priania“ – ale aby sme prijali ten obraz, ktorý je skutočne v nás, a nie ten, ktorý by sme si želali mať.
V tejto etape odkrývania seba navrhujem začať rozjímanie Ježišovho podobenstva od porovnania dvoch synov: staršieho, ktorý zostáva doma a mladšieho, ktorý z domu odchádza. Prizrime sa im a skúsme v nich nájsť naše vlastnosti. Budem upozorňovať na isté podrobnosti charakterizujúce ich osobnosti a správanie. Sú to postrehy vyplývajúce z môjho osobného čítania. Buďme k nim kritickí a cíťme sa slobodní v ich prijímaní. Poslúžme si nimi natoľko, nakoľko nám pomáhajú hlbšie pochopiť a vidieť svoj skutočný obraz.
Všeobecne povedané, synovia reprezentujú dva typy ľudí, ktoré sú možno do určitej miery v nás, v našej osobnosti, citoch, túžbach a postojoch. Pamätajme, že je to podobenstvo o nás a že ho rozpráva Ježiš – ktosi, kto nás miluje a chce nám pomôcť hlbšie do seba vniknúť. Snažme sa pozerať na seba tak, ako sa na nás pozerá Ježiš: v pravde a s láskou. Snažme sa oslobodiť od pokušenia rýchleho sebahodnotenia alebo ospravedlňovania sa. Pozastavme sa dlhšie nad tým, čo nás vnútorne oslovuje a osvecuje. Doprajme si čas na modlitbu, na zahĺbenie sa vo svetle rozjímaného slova. Pozrime sa na seba spolu s Ježišom. Pozrime sa na seba jeho očami.
(úryvok z knihy Bol stratený a našiel sa – Krzysztof Wons SDS)

Category: Nezaradené  | Comments off