Prvá časť
Úvod, ktorý treba prečítať
Napísal som už rôzne duchovné diela, ale toto dielko považujem za najužitočnejšie zo všetkých. V ňom hovorím o modlitbe, ktorá je nevyhnutný a istý prostriedok na dosiahnutie spásy a všetkých milostí, ktoré potrebujeme. Nemám túto možnosť, ale keby som mohol, tak by som dal vytlačiť toľko výtlačkov tejto knihy, koľko je veriacich na zemi, a dal by som ju každému, aby každý porozumel nutnosti modlitby, ktorú máme všetci pre našu spásu.
Hovorím to, lebo z jednej strany vidím túto absolútnu nevyhnutnosť modlitby, tak kladenú na srdce celým Svätým písmom a všetkými svätými otcami. Na druhej strane však vidím, ako málo sa kresťania modlia za svoju spásu. A najväčšmi ma bolí to, že aj kazatelia, aj spovedníci málo hovoria svojim poslucháčom a penitentom o modlitbe. Vidím, že aj duchovné knihy, ktoré dnes prechádzajú mnohými rukami, nehovoria o nej dostatočne. Práve naopak, všetci kazatelia, spovedníci i všetky knihy by nemali nabádať k ničomu inému s toľkou starostlivosťou a horlivosťou, ako k modlitbe. Hoci vštepujú dušiam toľké dobré prostriedky, aby ich zachovali v Božej milosti, napr. útek od príležitosti k hriechu, časté prijímanie sviatostí, odporovanie pokušeniam, počúvanie Božieho slova, rozjímanie večných právd a iné prostriedky, všetky (nikto to nepopiera) veľmi užitočné, ale ja hovorím, že komu slúžia tie kázne, tie meditácie a všetky ostatné prostriedky, ktoré dávajú duchovní učitelia, bez modlitby, keď sám Pán prehlásil, že neodmietne milosti tomu, kto prosí?„Proste a dostanete“ (Jn 16, 24). Bez modlitby (keď hovorím podľa obyčajnej prozreteľnosti) zostávajú neplodné všetky vykonané meditácie, všetky naše predsavzatia a všetky naše prísľuby. Ak sa nebudeme modliť, budeme vždy neverní všetkým osvieteniam prijatým od Boha a všetkým prísľubom, ktoré sme učinili. Dôvodom je, že na konanie dobra, premáhanie pokušení, cvičenie sa v cnostiach, všeobecné zachovávanie Božích prikázaní a rád nestačia prijaté osvietenia, uvažovania a predsavzatia, ale vždy nám treba aktuálnu Božiu pomoc. A Pán túto aktuálnu pomoc udeľuje (ako o chvíľu uvidíme) tomu, kto sa modlí a modlí sa vytrvalo. Vnútorné osvietenia, úvahy, dobré mienené predsavzatia slúžia na to, aby sme sa v nebezpečenstvách a pokušeniach porušiť Božie zákony stále modlili a s modlitbou dostali Božiu pomoc, ktorá nás potom uchráni od hriechu. Pretože keď sa vtedy nebudeme modliť, budeme stratení.
Chcel som oznámiť, môj čitateľ, tento môj vnútorný pocit o tom všetkom, čo o chvíľu napíšem, aby si ďakoval Pánovi, že prostredníctvom tejto mojej knihy ti dá milosť s čo najväčšou usilovnosťou premýšľať o dôležitosti tohto veľkého prostriedku modlitby. Pretože tí všetci, ktorí sú spasení (myslím na dospelých), zvyčajne sú spasení skrze tento prostriedok. A preto hovorím, ďakuj Bohu, že veľké je jeho milosrdenstvo, ktoré preukazuje tým, ktorým dáva svetlo a milosť modlitby. Dúfam, že ty, drahý môj brat, po prečítaní tohto krátkeho dielka nebudeš oddnes nikdy zanedbávať vždy sa utiekať k Bohu v modlitbe, keď budeš pokúšaný uraziť ho. Keď sa možno stalo v minulosti, že si si zaťažil svedomie mnohými hriechmi, pochop, že dôvodom bolo zanedbanie modlitby, lebo si nehľadal Božiu pomoc, aby si odolal pokušeniam, ktoré na teba doliehali. Preto ťa prosím, aby si si ho prečítal a čítal ho znova a znova so všetkou pozornosťou nie preto, že je to moje dielo, ale preto, lebo je to prostriedok, ktorý nám Pán dáva pre našu večnú spásu. Týmto nám aj osobitne dáva na vedomie, že chce, aby sme boli spasení. Potom, ako ho prečítaš, daj ho, prosím, čítať aj ďalším (nakoľko môžeš), priateľom a známym, s kýmkoľvek sa stretávaš.

Drahí priatelia, aj Vy nám môžete pomôcť, tým, že nám poukážete 2% zo svojich daní.
Podporíte tým:
našu misionársku činnosť
náš apoštolát tlače,
pastoráciu mládeže a detí,
našu zahraničnú misiu na Ukrajine (Zakarpatie).

Naše údaje:

Obchodné meno alebo názov – 12
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa
Sídlo – 13
Masarykova 35, 071 01 Michalovce
Právna forma – 14
Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti

Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID) – 15
00585696/

Ďakujeme.
redemptoristi

Hrsť spomienok
na roky 1950 – 1965

Vysoko dôstojný pán, vyslovili ste želanie – nie rozkaz, ako ste výslovne
zdôraznili – aby som napísal spomienky z rokov 1950 – 1965. Vo všeobecnosti
považujem písanie takýchto spomienok, najmä pre určité kategórie ľudí,
osobitne aj mňa, za krajne nevhodné, ba aj nemožné. Písať o všetkých
skutočnostiach je nemožné, aj škodlivé, a písať len o „vybraných“
spomienkach bez upozornenia na jednostrannosť by mohlo vyvolávať
nepravé predstavy o skutočnosti. Ja chcem vyhovieť aj Vášmu želaniu,
aj vyhnúť sa naznačeným nebezpečenstvám, preto obmedzím sa
na NIEKTORÉ spomienky z dotyčných rokov, ktoré môžu zaujímať tých,
ktorým je blízka naša duchovná rodina a svätá Cirkev.
V našom vyprávaní slovo „úradní“ znamená príslušník Št. bezpečnosti.
1.
Bolo 14. marca 1950. Pri večeri v refektári Teologického ústavu redemptoristov
v Obořišti u Dobříše bol dišpenz od mlčania s ohľadom na zajtrajší sviatok
sv. Klementa Hofbauera. Večera sa končila. Už sa čakalo na znamenie predstaveného
k modlitbám po jedle. Napriek predvečeru sviatku sv. Klementa nálada bola skôr
stiesnená pre celkovú situáciu, ktorá vtedy panovala na verejnosti. Vtom sa otvorili
dokorán dvere do jedálne a do miestnosti rázne vstúpilo asi päť úradníkov, ktorí
rýchlo obchádzali dlhé stoly stolovníkov a hľadali istú osobu. Keďže ju tak skusmo nenašli
- hľadali akiste rektora ústavu – vedúci vytiahol lístok a prečítal: „Dr. Ivan Mastyľák.
“ Povstal som zo svojho miesta a povedal: „Ja som to.“ Normálne som sa pomodlil,
ako keď niekto predčasne odchádza z refektára, vystúpil som do stredu,
obrátil sa smerom k predstavenému, pokľakol, pobozkal zem, ako je zvykom,
a odišiel som s úradníkmi. Povedali mi svoje obvyklé slová pri takýchto príležitostiach:
„Pôjdete s nami, vysvetlíte niektoré veci a ráno sa vrátite späť.“
Stále ma sledovali, ale nechali ma pokojne sa pripraviť, preobliecť
i zájsť do kaplnky sa naposledy pokloniť Eucharistickému Spasiteľovi.
Všimli si, že mám ruku zovretú v päsť, a tak sa opýtali:
„Čo to máte v ruke?“ Otvoril som päsť – a bol tam ruženec.

(Úryvok z knihy Hrsť spomienok, O spiritualite východnej cirkvi, Výroky a príklady Otcov púšte o láske a znášanlivosti – Ján Mastiliak CSsR)

1. akcia – Kto si zakúpi puzzle bl.Metoda (A3, 120 dielikov) – 15 €, môže si k tomu vybrať jednu z našich tohoročných publikácii ( Medžugorský zázrak – Víťazstvo srdca, Krížová cesta, Medžugorie – Nebo na dosah ruky, Hrsť spomienok, Bol stratený a našiel sa.) a dostane ju ako bonus zadarmo.
2. akcia - Kto si zakúpi aspoň tri knihy z nášho vydavateľstva (viď “knihy”), tak dostane zadarmo stolový gréckokatolícky kalendár 2012 a nemusí hradiť poštovné.

Možno budú niektorí aj prekvapení, ale dovolenka ako čas odpočinku má svoje opodstatnenie aj vo Svätom písme. Začnime hneď prvou knihou Biblie: “A v siedmi deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.” Gn 2, 2-3. Keď teda Boh si doprial odpočinok, tak istotne bude prospešný aj nám. Biblická dovolenka je teda odpočinutie si od svojich diel, od svojej práce, načerpanie nových fyzických, psychických a podčiarknem aj duchovných síl. Nepracujeme len rukami, či rozumom, ale aj srdcom, so živou vierou a láskou. Poďme ešte na skok do Nového zákona. “Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: “Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.” Mk 6, 30-31 Sám Pán Ježiš učil svojich učeníkov aj odpočívať, bral ich so sebou na azda len malú, ale predsa dovolenku. Dovolenka nám má pomôcť vyvážiť náš život. Keď sme stále medzi ľudmi, dobre nám padne trochu samoty, ústrania, odpočinok… Nedávno sa Svätý Otec odporučil pribaliť si do batoha na dovolenku aj evanjelium. Aj takto sa môže stať naša dovolenka biblická. Často sa sťažujeme, že nemáme čas na modlitbu, na čítanie Písma a dovolenka nám ponúka viac času, viac voľna. Boh nám dáva čas dovolenky, aby sme aj jemu venovali viac času. On mám to určite stonásobne odplatí. Možno nie každý si môže dopriať luxus dovolenky, ale normálny odpočinok potrebuje každý, kto sa namáha, preto by sme ho nemali zanedbávať, veď aj Boh odpočíval, aj Ježiš pozýval svojich učeníkov odpočinúť si.

Sv. Izidor zo Sevilli radí: „Kto chce byť stále spojený s Bohom, musí často čítať… a rád načúvať posvätným Písmam, pretože každý pokrok pochádza z duchovného čítania a rozjímania. To čo nevieme, sa dozvieme z čítania a to čo sme prijali, uchovávame rozjímaním.“ Hoci Boh hovorí zvlášť prostredníctvom Svätého písma, predsa len každá kniha, či každý časopis, ktorý hovorí o Bohu a Božích veciach, môže sa stať živým Božím slovom pre nás dnes. Božie slovo sa dokáže obliecť do každej ľudskej myšlienky alebo slova a zaklopať na naše srdce. Plodnosť duchovného čítania závisí predovšetkým s akou dispozíciou srdca vstupujeme do tohto čítania. Na začiatku, v strede a na konci by sme mali mať v srdci otázku: Čo mi chceš ty Bože dnes povedať? O čom ma chceš poučiť? Čo mi chceš zjaviť? Sväté písmo a iná duchovná literatúra sa má čítať kvôli môjmu vzťahu k Pánu Bohu, na úžitok duchovného života. Keď sa čítanie Písma nestáva zároveň modlitbou, tak potom jeho čítanie sa stáva neplodným. Keď čítam Písmo v duchu viery a modlitby, tak Boh stáva sa niekym pred kým stojím a On sa prihovára ku mne tak ako to potrebujem. Potrebujeme si vzbudiť pozornosť voči slovu i voči hovoriacemu Bohu. Keď sa modlíme, tak hovoríme k Bohu, keď čítame Písmo, Bohu načúvame. Čítanie duchovnej literatúry má vyústiť do stretnutia s Bohom. Keď sa málo číta duchovnej literatúry, tak potom nečudo, že duchovný život je nám tak cudzí a vzdialený.

Toto je deň, ktorý učinil Pán. Plesajme a radujme sa z neho.

Smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch život daroval!“

Požehnané a milostiplné sviatky Paschy Vám praje
redakcia Misionára