Poprieť, či priznať?
Štátna bezpečnosť vyšetrovala aj laikov, u ktorých redemptoristi skryli ďalšie hodnotné veci: Máriu Farinovú, Annu Čverčkovú, Veronu Jurišovú, Jána Teresku, Máriu Benkovú, Činčarovú, Andreja Sabovika, Štefana Vološina, Annu Vološinovú, Zuzanu Petraničovú, Zuzanu Jasčurovú, Jurča a ďalších. Niektorí popierali, že by od redemptoristov čokoľvek dostali do úschovy, iní sa priznali a cennosti vydali bezpečnostným orgánom.
Informácie, ktoré získala Štátna bezpečnosť vyšetrovaním Augustina Klimenta a Jana Zakopala, v roku 1961 potvrdili sčasti aj redemptoristi Josef Fail a Andrej Prokopovič, ktorí boli v roku 1950 členmi michalovskej komunity. Kliment ešte vo výpovedi z 27. januára 1960 hovoril o ďalších možných skrýšach, ale žiadna z nich sa už nepotvrdila ako miesto, kde by sa ešte naozaj nachádzali ukryté veci.
Nový nález
Veľmi zaujímavá je výpoveď brata Andreja Dandára. Dňa 28. januára 1960 a potom aj 9. februára 1960 potvrdil pred vyšetrovateľmi v Prahe, že na pokyn protoigumena vykopal na záhrade jamu o rozmeroch 1 x 1 x 1 m, kde mu to Trčka prikázal. Hoci povedal niekoľko mien, už si presne nepamätal, ktorý rehoľný brat mu pomáhal pri kopaní jamy. V ten istý alebo v nasledujúci deň mu Trčka dal pokyn, aby jamu zasypal. Všimol si, že je v nej drevená debna obalená do dechtového papiera. Nevedel, čo je v debne, ale podľa zvuku si myslel, že by to mohli byť fľaše s vínom. Miesto, kde bola jama vykopaná, sa nachádzalo na záhrade po pravej strane betónového chodníka, vedúceho kolmo na budovu kláštora. Tento chodník sa začínal pri zvonici a viedol kolmo smerom na severnú stranu plota záhrady.
Miesto úkrytu bolo medzi dvoma stromami vzdialené šesť až sedem metrov od začiatku chodníka od kláštora a asi pol metra od kraja chodníka smerom do záhrady. Dandár potvrdil, že vedel o skrýši nad sakristiou, čo spoznal podľa nanovo vybielenej steny a poprehadzovaných váz a krabíc na regáli pri stene. Dôrazne poprel, že by zakopával s bratom Zisom nejakú debnu pri parenisku.
Prekopaná záhrada
Podľa ďalekopisu Okresného oddelenia Ministerstva vnútra v Michalovciach z 3. februára 1960, ktorý bol adresovaný na Správu vyšetrovania Ministerstva vnútra v Prahe, sa orgány bezpečnosti pokúšali na pozemku pri kláštore hľadať ďalšie tajné skrýše, ktoré boli zistené vyšetrovaním redemptoristov a laikov po celom Československu. Kopanie v záhrade bolo veľmi ťažké, pretože zem bola ešte zamrznutá. Výsledky hľadania podľa správy boli minimálne, keďže kopali na viacerých miestach, pravdepodobne podľa nejakej mapky alebo nákresu, ale iba na jednom mieste našli plechovú nádobu v debne, ale prázdnu.
Nevieme, koľko bolo v skutočnosti tajných úkrytov, lebo plán o tom sa nezachoval. Zachované svedectvá sú príliš kusé a pritom aj v základných informáciách sa rozchádzajú. Faktom zostáva, že najdôležitejšie cennosti boli ukryté vo zvonici a v chráme a tieto skrýše boli v januári 1960 otvorené. Zostáva ešte dať odpoveď na to, čo sa stalo s cennosťami, ktoré sa našli.
Kde sú cennosti?
Kde teda skončil „poklad michalovských redemptoristov“? Už 11. februára 1960 bola podstatná časť kníh, rukopisov, listín a fotografií odovzdaná do Štátneho archívu v Prešove. Ostatné náboženské knihy osobne prezrel cirkevný tajomník Krajského národného výboru a prikázal ich zničiť, čo bolo aj komisionálne prevedené. Krížiky, medailóny a ružence boli odovzdané obchodu Petra v Prešove, ktorý ich rozpredal. Časť použiteľných liturgických predmetov a kníh bola odovzdaná Pravoslávnej cirkvi.
Dôležité písomnosti, cennosti a predmety zabavilo Ministerstvo vnútra, ktoré ich potom použilo ako kompromitujúci a dôkazový materiál v súdnom procese proti Klimentovi a ďalším redemptoristom. V máji 1960 bezpečnosť odovzdala všetky veci Odboru školstva a kultúry rady Ústredného národného výboru hlavného mesta Prahy a Finančnému odboru rady Okresného národného výboru v Prahe 2. Bola medzi nimi aj kronika stropkovského kláštora. Tu sa však všetky stopy strácali. Ale aspoň v prípade stropkovskej kroniky sa nestratili natrvalo.
Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 05/2025