Od roku 1994 Atanáz, autor tejto série článkov, chodieval do štátnych a cirkevných archívov, kde sa snažil hľadať písomnosti, ktoré by pomohli zmapovať dejiny pražskej provincie redemptoristov a jej dvoch viceprovincií: bratislavskej a michalovskej. Zvlášť sa zaoberal životom a dielom dnes už blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Trčku. Keď bol v novembri 2001 protoigumen Trčka blahorečený, pozornosť Atanáza sa sústredila na osobu ďalšieho významného redemptoristu – Jána Ivana Mastiliaka.
Nový smer výskumu
Archívny výskum ho priviedol aj do pražských archívov, kde postupne študoval spisy týkajúce sa redemptoristov. V Archíve bezpečnostních složek v Prahe študoval spisy, ktoré boli citované v predchádzajúcich článkoch tejto série. Dozvedel sa, že niektoré významné písomnosti boli odhalené a nájdené príslušníkmi Štátnej bezpečnosti. Podľa oficiálnych záznamov časť z nich nebola zničená, preto stále živil nádej, že tieto písomnosti budú uložené a zabudnuté v depozitároch archívov alebo nejakých štátnych inštitúcií.
Obracal sa osobne alebo písomne na rôzne archívy a inštitúcie, ktoré by mohli v danej veci poskytnúť informácie. Napríklad v septembri 2013 písal:
„Ospravedlňujem sa, že píšem na viacero adries, ale neviem, kto aktuálne spravuje fond Ministerstva školstva a kultúry. V roku 1960 Štátna bezpečnosť zistila, na základe vyšetrovania gréckokatolíckeho redemptoristu a kňaza Augustina Klimenta, ktorý v tom čase pôsobil v Prahe, že redemptoristi v Michalovciach v roku 1949 – 1950 skryli cenné predmety, ktoré boli vlastníctvom kláštora. V januári 1960 Štátna bezpečnosť urobila prehliadku v bývalom kláštore redemptoristov, kde našli tajné skrýše a v nich cenné predmety. Medzi nimi boli aj písomnosti.
Časť nájdených vecí prebrala Štátna bezpečnosť, ktorá ich následne použila v súdnom procese proti Augustinovi Klimentovi. Po ‚vyťažení‘ materiálu ho podľa odovzdávacieho protokolu mala odovzdať Odboru školstva a kultúry rady UNV hlavního města Prahy. V hlavičke dokumentu je však uvedené Ministerstvo školstva a kultúry, odbor cirkevných vecí v Prahe.
Potreboval by som zistiť, čo sa stalo s odovzdanými vecami. Zvlášť ma zaujímajú položky 16 – 19 (príloha).
Zachoval sa aj nejaký preberací protokol alebo dokonca je vo Vašom archíve aj spomínaný materiál?
Za Vašu pomoc a ochotu Vám vopred ďakujem. Daniel Atanáz Mandzák.“
Ani tu nie...
Je zjavné, že pracovníčky archívu chceli maximálne pomôcť pri pátraní po spomínaných písomnostiach redemptoristov. V Národním archive v Prahe tieto písomnosti nemali, ale žiadosť Atanáza preposlali aj svojim známym do rôznych inštitúcií. Z jednej prišla takáto odpoveď:
„Dobrý den,
v rámci hledání v souvislosti s Vaším dotazem jsem prošla vytipovanou agendu fondu odboru kultury NVP, pro jistotu také agendu rad a plén ÚNV (NVP) hl . m. Prahy, církevního referátu ÚNV (NVP) a finančního odboru ÚNV (NVP). Bohužel, na dokument či informaci ke kronice kláštera ve Stropkově jsem při rešerši nenarazila. Na tomto výsledku má patrně velký podíl torzovitost fondu odboru kultury, v němž pro začátek 60. let chybí jak podací deníky, tak zápisy komisí a další materiály. Nemám se tedy o co opřít. Také jsem se obrátila na kolegy z odd. rukopisů, nicméně, ani ti nic ve svých fondech nenašli.
Z fondů AHMP tedy nic nabídnout nemůžeme, plně však souhlasíme s Vaším předpokladem, zkusit štěstí v nejbližším muzeu, tj. v Muzeu hl. m. Prahy, příspěvkové organizaci MHMP. Zde se prosím obraťte na oddělení historických sbírek, možná nejlépe na pí dr. ...
S pozdravem
P. S. Budete-li potřebovat toto vyjádření oficiální cestou, dejte prosím vědět. Děkuji.“
Nič nie je stratené
Atanáz pokračoval v pátraní, ďalej hľadal v archívoch, kontaktoval odborníkov, ktorí by v danej veci vedeli poradiť alebo akokoľvek pomôcť. Zdalo sa však, že pátranie je hľadaním ihly v kope sena, no ako sa ukázalo, nebolo.
Písal sa rok 2017. V sobotu 4. marca 2017 prišiel email od spolubrata Antona. Na internete našiel informáciu, že jeden z pražských antikvariátov ponúkal na predaj kroniku stropkovského kláštora redemptoristov. Na svojej web stránke antikvariát zverejnil aj niekoľko fotografií, ktoré mali priblížiť potenciálnemu kupcovi, ako kronika vyzerá a čo obsahuje. Super informácia. Ale zároveň aj veľký problém. Kronika už bola predaná. Ako zistiť, kto ju kúpil? Bude kupec ochotný ju aspoň požičať? Podarilo by sa kroniku od neho odkúpiť?
Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 06/2025