Pokračovanie vyšetrovania

S istotou vieme, že vyšetrovatelia si týmto nálezom čiastočne potvrdili pravdivosť Klimentovej výpovede, preto sa od neho snažili získať nové informácie. Štátna bezpečnosť si dala za cieľ vypočuť aj tieto osoby: Michal Pösz, Ján Tereska st., Ján Tereska ml., Jan Zakopal, Peter Michalič a Ondrej Sabovik. Zároveň chceli zistiť, ktorí veriaci by mohli byť nápomocní pri hľadaní ukrytej monštrancie.

Nasadenie agenta

Spisy Štátnej bezpečnosti prezrádzajú, že vyšetrovatelia Klimentovi do cely nasadili agenta Rolanda Müllera, ktorý si ako spoluväzeň získal jeho dôveru. Agentovi sa 25. januára 1960 zdôveril, že vyšetrovatelia robia na neho nátlak a že výsluchy trvajú príliš dlho, až do noci, a on má potom málo času na spánok. Aj toto mohla byť príčina, že keď 25. januára 1960 opäť vypovedal o skrývaní vecí v Michalovciach, priznal nielen ďalšie ukryté veci, ale priznal aj to, že existuje ďalšia tajná skrýša – nad sakrestiou po ľavej strane hlavného oltára chrámu. V stene bol vybúraný otvor, ktorým boli veci uložené pod strechu a otvor bol opätovne zamurovaný. Bola to skrýša, ktorú redemptoristi použili na schovanie cenných vecí už počas II. svetovej vojny a poznali ju asi všetci členovia kláštora. Priamy príkaz na schovanie vecí dal aj tentoraz predstavený Trčka. Kliment vo výpovedi tiež povedal, že sa asi v roku 1955 od brata Petra Teodula Michaliča dozvedel, že vraj veci ukryté v chráme boli kýmsi objavené. Aj toto mohla byť okolnosť, prečo o skrýši v chráme vôbec pred vyšetrovateľmi hovoril.

Stratená mapa k cennostiam

Redemptoristu Jana Zakopala Štátna bezpečnosť vypočula 26. januára 1960. Potvrdil Klimentovu výpoveď, že príkaz na ukrytie cenností dal protoigumen Trčka, po porade s ním – Zakopalom – a dvoma ďalšími konzultormi: Michalom Tkačikom a Josefom Failom. Zakopal spolu s Trčkom dali do plechovej krabice kovový bohostánok z chrámu, ktorý bol poniklovaný, postriebrený a pozlátený. Bol v tvare cerkvi, so štyrmi dvierkami, z ktorých sa iba jedny otvárali. Do krabice vložili aj zlaté pliešky určené na pozlacovanie vecí, asi 10 zväzkov o rozmeroch 10x10 alebo 10x15 cm, ktoré už skôr dal vyrobiť Trčka v jednej pražskej firme zo zlatých rakúskych mincí. Podľa Zakopala bratia Andrej Dandár a Juraj Boris Zis, a možno aj brat Peter Cyril Zelinka. Podľa neho túto plechovú krabicu zakopali za druhé parenisko v záhrade, v čom sa však asi mýlil, lebo žiadne ďalšie svedectvo nepotvrdilo jeho výpoveď. Priložil aj plán záhrady s označením miest, kde mali byť zakopané rôzne cennosti. Plán sa však do dnešných dní nezachoval.

Zakopal tiež potvrdil, že aj nad sakristiou bola skrýša s cennejšími vecami. Nepamätal si, kto konkrétne tie veci ukrýval, či to bol brat Andrej Dandar, alebo brat Juraj Konštantín Čepa. Potvrdil aj to, že nejaké veci boli uschované u známych laikov, napríklad otec Ján Ďurkáň odniesol nejaké cirkevné rúcha do Kalše, ďalšie rúcha a látku dali otcovia Josef Fail alebo Augustin Kliment do Topoľan, „kostelní rozhlas“ bol daný do chrámu v Sečovciach, Ján Ďurkáň rozposlal známym v širokom okolí náboženské knihy.

Tajná skrýša otvorená

Na základe vyšetrovania Klimenta a Zakopala bola dňa 27. januára 1950 otvorená ďalšia tajná skrýša, tentoraz v chráme nad jednou zo sakristií, čoho sa podľa zápisnice zúčastnili tieto osoby: za Okresný národný výbor Ján Kočan, za Krajskú správu Ministerstva vnútra kapitán Vladislav Šlor, za Správu vyšetrovania Ministerstva vnútra nadporučík Jelinek, za Obvodné oddelenie Ministerstva vnútra poručík Janošov a za pravoslávnu cirkev Peter Spišák a Mikuláš Ščerbej. Zoznam nájdených vecí obsahoval 64 položiek, predovšetkým sviečky a svietniky, oltárne plachty, časti kňazského rúcha, kalichy, diskosy, monštrancie, kadidelnicu, ružence, krížiky, medailóny, náboženské, modlitebné a bohoslužobné knihy, kroniku kláštora v Stropkove (1921 – 1946), zápisnice Spolku sv. Jozefa v Michalovciach, zápisníky, brožúry, korešpondenciu, fotografie, potraviny, jedálenský príbor, vysávač, písacie stroje, zväčšovací fotoamatérsky stroj, premietačky, diapozitívy, žiarovky do premietacích strojov, záclony, koberce, ozdoby na vianočný stromček a rôzne náradie. Nasledujúci deň bola vykonaná prehliadka orgánmi Ministerstva vnútra, pričom opäť boli prítomní aj Peter Spišák a Mikuláš Ščerbej. V zozname nájdených vecí je celkovo 14 položiek, ktoré boli uvedené aj v zozname z predchádzajúceho dňa.

Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 04/2025

Prerozdelenie financií

V roku 1950, na pokyn protoigumena Trčku, Augustin Kliment zo sumy vyzdvihol 70-tisíc, z ktorých si Trčka zobral 40-tisíc korún. Zvyšné peniaze rozdelil spolubratom z kláštora, ktorí už boli internovaní v Podolínci. Ďalšiu časť financií Kliment na príkaz Trčku zobral o rok neskôr, pričom 60 000 Kčs dal známej z Dolného Smokovca, ktorá za ne kupovala a posielala potrebné veci redemptoristom do internácie, a 20 000 korún si nechal pre vlastnú potrebu. Všetky veci, ako aj peňažná hotovosť boli ukryté a rozdané na príkaz predstaveného, teda protoigumena Trčku.

Vyšetrovanie Klimenta ďalej pokračovalo, ale pár dní nebolo zamerané na ukrývanie cenností v Michalovciach. Dôvodom takéhoto postupu vyšetrovateľov bolo to, že orgány Ministerstva vnútra potrebovali overiť výpoveď Klimenta vykonaním prehliadky kláštora v Michalovciach.

Hľadanie skrytých cenností

19. januára 1960 prikázal vyšetrovateľ vykonať prehliadku priestorov kláštora redemptoristov, zvlášť zvonice. Prehliadku vykonali 21. januára 1960 príslušníci bezpečnosti nadporučík Jelínek, kapitán Vladislav Šlor a nadporučík Ján Legiň. Prítomní boli aj Peter Spišák, generálny vikár pravoslávnej eparchie, a Mikuláš Ščerbej, riaditeľ eparchiálnej rady. V tajnej skrýši bol podľa zostavenej zápisnice nájdený bohostánok vyrobený zo žltého a bieleho kovu, pamätná kniha návštev, knihy, obrázky a písomnosti, ale aj zväzok kľúčov. No zlaté mince, hodinky, prstene a monštrancia sa tam podľa zápisnice nenašli. Pomýlil sa Kliment? Nájdené veci neboli priznané?

O vykopaní ukrytých vecí podal dôležitú správu Jelínek. Kvôli jej dôležitosti ju uvediem celú, tak ako bola napísaná: „Dle výpovědi vyšetřovaného KLIMENTA došlo v roce 1950 před zrušením zhora uvedeného kláštera k ukrytí některých cenných věcí. Po příjezdu na KS-MV Prešov byl o případě informován s. krajský náčelník a náčelník 3. odboru s. npor. LEGIŇ, který dříve vykonával funkci náčelníka OO-MV v Michalovcích. Společně se ss. LEGIŇEM a kpt. ŠLOREM jsme odejeli dne 21. 1. 1960 do Michalovec. V důsledku toho, že s. LEGIŇ znal sám dobře okolí kláštera, provedli jsme si sami obhlídku. Na okresním oddělení jsme hovořili se zást. náčelníka, kterého jsme se doptali na vhodnou osobu v klášteře, kterou by jsme mohly informovat o návštěvě ve zvonici, která se nachází v zahradě bývalého kláštera, poblíže kostela. Byl nám doporučen ředitel eparchiální rady ŠČERBEJ (spolupracovník), na kterého jsme se skutečně obrátili. Informovali jsme ho o tom, že by jsme se rádi podívali do zvonice, kde nás některé věci zajímají. Toto vysvětlení mu postačilo a nechal nás zavést do zvonice domovníkem, kterému dal pokyn, aby nás tam nechal o samotě.

Po přichodě do zvonice se vpravo nacházely schody do věže a prostor před schodmi byl betonový. Po odchodu domovníka jsme provedli znovu obhlídku zvonice a našli jsme druhý vchod, za kterým byl prostor s hlíněnou podlahou, což odpovídalo výpovědi KLIMENTA. Počaly jsme kopat ve vzálenosti asi 40 cm od prahu směrem vpravo do rohu, kde jsme zjistili nakypřenou půdu. Pod úderem lopaty byl slyšet dutý zvuk, a proto bylo pokračováno v kopání. Po krátké chvíli byl zjištěn obrys podlouhé vykopané díry. V hloubce asi 70 cm jsme narazili na položené prkno, pod kterým byla plechová bedna. Po odkrytí vrchu byl přivolán ředitel ŠČERBEJ a generální vikář SPIŠÁK, aby byli přítomni vykopání plechové krabice – bedny.

Před vyjmoutím bedny ze země byl přivolán technik VB, který provedl vyfotografování ukrytu. Rovněž tak po vyjmutí bedny byl pořízen snímek a později při otevření bedny. Při otevření bedny byl přítomen i biskup pravoslavné církve, který se přišel podívat. Všechny věci byly odneseny do kanceláře ředitele, kde byl sepsán protokol o prohlídce se soupisem všech věcí nacházejících se v bedně.

Obsah bedny však nepotvrdil výpověď KLIMENTA, a sice v tom směru, že mezi věcmi se nenacházel žádný kalich, nýbrž pouze svatostánek a větší množství knih. Při rozhovoru s ředitelem ŠČERBEJEM bylo nám sděleno, že věřící poukazuji na to, že v kostele byla dříve zlatá monstrance, která před odchodem mnichů z kláštera zmizela a že zřejmě bude rovněž někde ukryta. Bližší podrobnosti neuvedl, neboď v uvedené době v klášteře nebyl.“

Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 03/2025

Začiatok prenasledovania

Vráťme sa však ešte do roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti. Začali otvorene útočiť aj proti Gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej patrili aj redemptoristi v Michalovciach, Stropkove a Sabinove. Komunisti presadili v legislatíve proticirkevné zákony, obrali Cirkev o materiálne dobrá a veriacim siahli na právo slobodne vyjadrovať svoju vieru. Už vo februári 1950 všetky kláštory dostali na vyplnenie dotazníky týkajúce sa hnuteľného i nehnuteľného majetku a tiež počtu obyvateľov kláštora. V takejto situácii je pochopiteľné, že sa v kláštoroch ešte znásobilo horúčkovité skrývanie cenných vecí a úschova či rozdávanie finančnej hotovosti členom kláštorov alebo známym laikom.

Skrývanie cirkevného majetku

Ešte 20. mája 1949 Okresný akčný výbor Slovenského národného frontu v Michalovciach informoval ústredie v Bratislave, že protoigumen Dominik Metod Trčka odišiel s cennejšími vecami (malo sa na mysli písacie stroje, fotoaparáty, litografické stroje, zväčšovacie prístroje a veľké množstvo papiera na knihy a časopisy) do kláštora redemptoristov v Podolínci. Štátne úrady túto činnosť veľmi podrobne sledovali, lebo aj cirkevný tajomník Okresného národného výboru v Michalovciach Ján Bánoci 26. februára 1950 hlásil na Krajský národný výbor v Prešove a Slovenský úrad pre veci cirkevné v Bratislave, že rehoľníci skrývajú cirkevný majetok, zvlášť cennosti, aby nemohli byť pojaté do pripravovaného súpisu majetku. Knihy a šatstvo zasa ukrývajú u svojich dôverníkov. Zároveň však 17. marca 1950 konštatoval, že pri súpise inventáru kláštorného majetku redemptoristi nekládli odpor a nevyskytli sa žiadne problémy.

Akcia „K“ – obsadenie kláštora

Rehoľný život v mužských kláštoroch bol na dlhý čas znemožnený Akciou „K“, ktorej hlavná časť sa uskutočnila v noci z 13. na 14. apríla 1950. Po obsadení kláštora redemptoristov Štátnou bezpečnosťou a ľudovou milíciou a internácii rehoľníkov bol zmocnencom kláštora Jánom Pieckom a cirkevným tajomníkom Jánom Bánocim vyhotovený aktualizovaný súpis majetku. Veci rozkradnuté milicionármi, príslušníkmi bezpečnosti a inými „vyvolencami“ sa do inventárneho súpisu samozrejme nedostali. Kláštor s chrámom bol v druhej polovici mája 1950 odovzdaný do užívania pravoslávnej cirkvi.

Hon na cennosti kláštora

Je zaujímavé, že trvalo ďalších takmer desať rokov, kým boli objavené skrýše, kde redemptoristi uložili cennosti. Štátna bezpečnosť to zistila vlastným vyšetrovaním. Dňa 15. januára 1960 položili pražskí vyšetrovatelia otázku redemptoristovi otcovi Augustinovi Klimentovi, ktorý bol v roku 1950 členom komunity v Michalovciach, aké opatrenia urobili členovia kláštora pred jeho zrušením. Kliment odpovedal, že boli ukryté cennosti, tri zlaté kalichy a strieborný bohostánok. Pravdepodobne táto výpoveď spustila lavínu ďalšieho vyšetrovania, ktoré viedlo k odhaleniu tajných skrýš s cennosťami.

Záchrana pre budúcnosť

Vyšetrovateľom sa podarilo od Klimenta zistiť, že likvidácia kláštorov saleziánov a zabavenie ich majetku utvrdila redemptoristov v presvedčení, že sa blížia zlé časy. Protoigumen Trčka preto urobil rozhodnutie, aby boli ukryté niektoré cenné veci a mohli byť zachránené pre budúcnosť, keď sa upokojí spoločensko-politická situácia. Kliment tvrdil, že otec Ján Cyril Zakopal uložil kalichy a bohostánok do kovovej skrinky o rozmeroch 100 x 50 x 50 cm. Následne skrinku zavreli a zámočník Michal Pösz z Michaloviec, ktorý pomáhal v kláštore s údržbárskymi prácami, veko zaletoval. Skrinku mal potom brat Peter Teodul Michalič zakopať pod podlahu vo veži, hneď pri prahu dverí.

Neutíchajúce výsluchy

O tri dni, teda 18. januára 1960, Kliment podstúpil ďalší výsluch, v ktorom sa vyšetrovatelia zamerali na zistenie ďalších informácií vo veci skrývania cenností v michalovskom kláštore. Prezradil pritom ukrytie 10 zlatých mincí v krabici pri prahu dverí zvonice, pričom jedna z nich mala byť Svätováclavský dukát a ostatné boli zlaté rakúske 10 a 20 koruny, zlatých hodiniek, troch prsteňov a zlatej monštrancie. U laikov v okolí Michaloviec boli ukryté dve cirkevné zástavy, reprezentujúce Ružencové bratstvo a Bratstvo Božského Srdca, ktoré boli vyšívané zlatom a používali sa počas cirkevných slávností a procesií. Jednému laikovi bola zverená peňažná hotovosť okolo 150 000 Kčs.

Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 02/2025

Kláštory sú turisticky vďačné miesta, pretože majú veľmi bohaté dejiny. Čím je kláštor väčší a starší, čím početnejšia komunita v ňom pôsobila, tým väčšie množstvo významných udalostí sa stalo medzi jeho múrmi, cirkevných slávností, dobrých diel a činov. Ľudská pamäť však má svoje obmedzenia, môže obsiahnuť iba isté množstvo informácií.

Nie je preto čudné, že ak bola snaha zachovať udalosti a informácie pre ďalšie generácie, bolo potrebné ich zapísať. Toto bola úloha kláštorného kronikára, ktorý dôveryhodne a pravdivo zaznamenával udalosti späté s kláštorom a životom v ňom. Veľkou výhodou bolo, že udalosti zaznamenával bezprostredne po tom, ako sa stali, teda kronikár zapísal často aj detaily, na ktoré by si už časom iba málokto spomenul. Vďaka takto zaznamenaným udalostiam dnes vieme, ako sa žilo v kláštoroch nielen pred storočiami, ale aj v nedávnej minulosti.

Kláštorná kronika

Aj v kláštoroch Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, populárne nazývanej redemptoristi, sa v jednotlivých kláštoroch viedli kroniky. Je pochopiteľné, že kroniku stále viedol niektorý z členov komunity. Dokonca, ak v kláštore okrem komunity bol ešte formačný dom, napríklad juvenát, aj ten si viedol vlastnú kroniku.

Prirodzene, ak pri kláštore fungoval cirkevný spevácky zbor alebo nejaké spoločenstvo miništrantov, aj toto si mohlo viesť svoju kroniku. Vďaka týmto kronikám, a samozrejme aj kronikárom, sa zachovalo mnoho informácií, z ktorých je možné ako z kamienkov vyskladať mozaiku činnosti kláštora, jeho členov a jednotlivých udalostí.

Kláštor redemptoristov v Stropkove mal tiež svoju kroniku a aj svojich kronikárov, ktorí postupne zaznamenávali udalosti späté s kláštorom a jeho členmi. Je pochopiteľné, že ak bol kronikár dôsledný, okrem týchto udalostí tam zaznamenal aj kontext udalostí, širšie súvislosti alebo aj dôležitejšie udalosti, ktoré sa stali v meste, a nejakým spôsobom súviseli s kláštorom a jeho obyvateľmi.

Založenie kroniky po príchode do Stropkova

Kronika redemptoristov bola písaná od ich príchodu do Stropkova, teda od jesene 1921. Je viditeľné, že prvé stránky kroniky boli písané až s odstupom času, čo je na škodu, pretože žiadalo by sa dozvedieť sa zo samotnej kroniky aj niečo viac o príchode a prvých dňoch ich pôsobenia v novom pôsobisku.

Kronika zachytáva apoštolát v meste, jeho blízkom okolí, ale aj prostredníctvom ľudových misií vo vzdialenejších farnostiach. Všíma si osudy jednotlivých členov kláštora, rímskokatolíkov a gréckokatolíkov, ich činnosť, každodenné radosti i starosti, popisuje rôzne práce, rekonštrukcie, prestavby kláštora, kostola i záhrady. Prechádza obdobím prvej československej republiky, druhej svetovej vojny a napokon popisuje aj povojnové udalosti, samozrejme to všetko hlavne z pohľadu redemptoristov.

Posledné stránky kroniky, ktoré zaznamenávajú odchod rímskokatolíckych redemptoristov zo Stropkova v roku 1946, sú písané už mimo Stropkova.

Stratená kronika

Druhú kroniku si viedli gréckokatolícki redemptoristi. Nevieme presne, kedy bola založená a dokedy ju písali. V rokoch 1948 – 1950 písal kláštornú kroniku Bohumil Teofil Čelůstka, neskôr ju viedol Jozef Čverčko. Čelůstka v marci 1948 v nej zaznamenal: „10/III. smrt („tragická“) ministra zahraničí Jana Masaryka. Poslední týden byl politicky velmi pohnutý – komunisti přišli k vládě – obavy do budoucnosti.“ Žiaľ, je to jediný záznam, ktorý sa nám z kláštornej kroniky zachoval, a to iba vďaka tomu, že ju Čelůstkovi citoval príslušník Štátnej bezpečnosti počas vyšetrovania, aby ho usvedčil z nepriateľstva voči socialistickému zriadeniu v Československu.

Totiž, v prvých dňoch januára 1962 príslušníci Štátnej bezpečnosti pátrali aj v Stropkove po osobách, ktoré ukrývali cennosti a písomnosti stropkovských redemptoristov. U Michala Maruščáka okrem liturgických predmetov a kníh 3. januára 1962 zabavili aj „1 ks deník s písemnými poznámkami (řádová kronika)“. Táto kronika bola písaná perom do linkovaného zošita. Ak sa aj zachovala, zatiaľ sa ju nepodarilo nájsť.

Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 01/2025