Začiatok prenasledovania

Vráťme sa však ešte do roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti. Začali otvorene útočiť aj proti Gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej patrili aj redemptoristi v Michalovciach, Stropkove a Sabinove. Komunisti presadili v legislatíve proticirkevné zákony, obrali Cirkev o materiálne dobrá a veriacim siahli na právo slobodne vyjadrovať svoju vieru. Už vo februári 1950 všetky kláštory dostali na vyplnenie dotazníky týkajúce sa hnuteľného i nehnuteľného majetku a tiež počtu obyvateľov kláštora. V takejto situácii je pochopiteľné, že sa v kláštoroch ešte znásobilo horúčkovité skrývanie cenných vecí a úschova či rozdávanie finančnej hotovosti členom kláštorov alebo známym laikom.

Skrývanie cirkevného majetku

Ešte 20. mája 1949 Okresný akčný výbor Slovenského národného frontu v Michalovciach informoval ústredie v Bratislave, že protoigumen Dominik Metod Trčka odišiel s cennejšími vecami (malo sa na mysli písacie stroje, fotoaparáty, litografické stroje, zväčšovacie prístroje a veľké množstvo papiera na knihy a časopisy) do kláštora redemptoristov v Podolínci. Štátne úrady túto činnosť veľmi podrobne sledovali, lebo aj cirkevný tajomník Okresného národného výboru v Michalovciach Ján Bánoci 26. februára 1950 hlásil na Krajský národný výbor v Prešove a Slovenský úrad pre veci cirkevné v Bratislave, že rehoľníci skrývajú cirkevný majetok, zvlášť cennosti, aby nemohli byť pojaté do pripravovaného súpisu majetku. Knihy a šatstvo zasa ukrývajú u svojich dôverníkov. Zároveň však 17. marca 1950 konštatoval, že pri súpise inventáru kláštorného majetku redemptoristi nekládli odpor a nevyskytli sa žiadne problémy.

Akcia „K“ – obsadenie kláštora

Rehoľný život v mužských kláštoroch bol na dlhý čas znemožnený Akciou „K“, ktorej hlavná časť sa uskutočnila v noci z 13. na 14. apríla 1950. Po obsadení kláštora redemptoristov Štátnou bezpečnosťou a ľudovou milíciou a internácii rehoľníkov bol zmocnencom kláštora Jánom Pieckom a cirkevným tajomníkom Jánom Bánocim vyhotovený aktualizovaný súpis majetku. Veci rozkradnuté milicionármi, príslušníkmi bezpečnosti a inými „vyvolencami“ sa do inventárneho súpisu samozrejme nedostali. Kláštor s chrámom bol v druhej polovici mája 1950 odovzdaný do užívania pravoslávnej cirkvi.

Hon na cennosti kláštora

Je zaujímavé, že trvalo ďalších takmer desať rokov, kým boli objavené skrýše, kde redemptoristi uložili cennosti. Štátna bezpečnosť to zistila vlastným vyšetrovaním. Dňa 15. januára 1960 položili pražskí vyšetrovatelia otázku redemptoristovi otcovi Augustinovi Klimentovi, ktorý bol v roku 1950 členom komunity v Michalovciach, aké opatrenia urobili členovia kláštora pred jeho zrušením. Kliment odpovedal, že boli ukryté cennosti, tri zlaté kalichy a strieborný bohostánok. Pravdepodobne táto výpoveď spustila lavínu ďalšieho vyšetrovania, ktoré viedlo k odhaleniu tajných skrýš s cennosťami.

Záchrana pre budúcnosť

Vyšetrovateľom sa podarilo od Klimenta zistiť, že likvidácia kláštorov saleziánov a zabavenie ich majetku utvrdila redemptoristov v presvedčení, že sa blížia zlé časy. Protoigumen Trčka preto urobil rozhodnutie, aby boli ukryté niektoré cenné veci a mohli byť zachránené pre budúcnosť, keď sa upokojí spoločensko-politická situácia. Kliment tvrdil, že otec Ján Cyril Zakopal uložil kalichy a bohostánok do kovovej skrinky o rozmeroch 100 x 50 x 50 cm. Následne skrinku zavreli a zámočník Michal Pösz z Michaloviec, ktorý pomáhal v kláštore s údržbárskymi prácami, veko zaletoval. Skrinku mal potom brat Peter Teodul Michalič zakopať pod podlahu vo veži, hneď pri prahu dverí.

Neutíchajúce výsluchy

O tri dni, teda 18. januára 1960, Kliment podstúpil ďalší výsluch, v ktorom sa vyšetrovatelia zamerali na zistenie ďalších informácií vo veci skrývania cenností v michalovskom kláštore. Prezradil pritom ukrytie 10 zlatých mincí v krabici pri prahu dverí zvonice, pričom jedna z nich mala byť Svätováclavský dukát a ostatné boli zlaté rakúske 10 a 20 koruny, zlatých hodiniek, troch prsteňov a zlatej monštrancie. U laikov v okolí Michaloviec boli ukryté dve cirkevné zástavy, reprezentujúce Ružencové bratstvo a Bratstvo Božského Srdca, ktoré boli vyšívané zlatom a používali sa počas cirkevných slávností a procesií. Jednému laikovi bola zverená peňažná hotovosť okolo 150 000 Kčs.

Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 02/2025