Rodina

Pavol VI. poznamenal, že: „Súčasný človek počúva radšej svedkov ako učiteľov; ak počúva učiteľov, robí tak preto, že sú svedkami.“ (Pavol IV., Príhovor k členom Consilium de laicis). Inak povedané, každý túži po Bohu, i keď si to v podstate jasne neuvedomuje. Láska je najhlbšou potrebou každej osoby. Skutočne, sv. Ján Bohoslov vo svojom Prvom liste píše: „Láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.“ (4, 7).

Stratením lásky milovanej osoby sa zdá, že sa stráca všetko. Preto láska má byť verná. Ak opustím toho, komu som sľuboval večnú lásku, zabíjam ho vo svojom vnútri. Viac pre mňa neexistuje, je to vlastne duchovná vražda.

Nerozlučiteľné

Cirkev učí, že manželstvo je nerozlučiteľné. Slovo „nerozlučiteľné“ má viac právny charakter. Lepšie sa nerozlučiteľný charakter manželstva v dnešnom svete možno vyjadrí slovami: „Manželstvo je verné.“ Vernosť v podstate znamená to isté čo nerozlučnosť, ale ide o krajší výraz. Aplikuje sa zvyčajne na lásku: „Láska je verná.“ Nikdy sa nehovorí: „Milujem ťa šialene na tri roky a tri dni.“ Láska je totiž večná. I z toho vyplýva nerozlučiteľnosť manželstva.

Manželstvo je tiež obrazom nadprirodzeného zjednotenia sa, nadprirodzenej lásky, ktorá nás čaká v nebi a práve preto je sviatosťou. Manželia môžu teda nájsť naplnenie len vtedy, ak sú prijímaní ako osoby. Ľudské naplnenie môže preto existovať len v osobnej láske, t. j. v láske, ktorá hovorí: „Chcem, aby si bol, je dobre, že si.“ Taká láska hovorí ÁNO druhému človeku takému, aký je. (Kasper W., Teologie křesťanského manželství).

Vo svetle Nového zákona je možné vidieť pôvodný model rodiny v samotnom Bohu, v tajomstve života Presvätej Trojice. Božie „nám“ je večným príkladom a ideálom pre „nám“ ľudské. Ide tu predovšetkým o to „nám“ medzi mužom a ženou a deťmi, ktorí boli stvorení na obraz a podobu Božiu.

Pohľad sveta, ktorý nás obklopuje, na lásku je egoistický a len telesný. Ostáva na nás kresťanoch, aby sme životom v našich rodinách dokazovali svetu, že skutočne existuje i láska vyššia a vznešenejšia. To bolo charakteristikou kresťanských rodín v prvých storočiach po narodení Spasiteľa. I vtedy bola rovnaká situácia ako dnes. Evanjelium – „Dobrá zvesť“ – sa totiž svetu nekáže iba slovom, ale predovšetkým príkladom, životom. Platí to pre nás všetkých.

Milujem teba, alebo moju predstavu o tebe?

Mnohí ľudia sa často sťažujú, že nie sú tým, čím by chceli byť, alebo že nedosiahli to alebo ono a nemôžu sa zmieriť sami so sebou. Najmä manželia často nariekajú, že ich manželstvo sa nevydarilo a potom už len znášajú jeden druhého ako nevyhnutné zlo a pritom myslia aj na rozvod.

Je však niekto, kto by sa vzdal stavby domu len preto, že dovezený materiál sa nezhoduje s objednávkou? Kto opustí svoje dieťa len preto, že nemá takú povahu, akú očakával? Keď niekto uzavrel manželstvo so svojím snom, konal ako nedospelý, nerozumný človek.

Z toho môžeme obviňovať len seba za to, že životný partner nie je taký, akého som si predstavoval vo svojej mysli, vo svojom sne. Ak niekto zotrváva vo svojom sklamaní a dáva to najavo aj svojím postojom, odďaľuje od seba svojho skutočného partnera na veľkú vzdialenosť. Tým vytvára podmienky, ktoré ešte viac oddeľujú, zatiaľ čo by bolo treba spájať. Namiesto dôvery sa prehlbuje nedôvera.

Keď niekto uzavrel manželstvo so svojím snom, konal ako nedospelý, nerozumný človek.

Boh tvorí ženu z muža, a preto muž ustavične hľadá chýbajúcu časť svojho tela a nachádza ju v žene. Žena zas prilipne k mužovi, pretože z neho bola stvorená. Toto prilipnutie má bezvýhradný a trvalý charakter, charakter zmluvy, v ktorej obaja majú svoj počiatok v Bohu a keď idú k sebe a zjednocujú sa medzi sebou, spájajú sa aj so svojím prameňom, teda s Bohom.

Nikdy nie je neskoro zobrať si napokon toho, ktorý s tebou žije. Len sa treba rázne rozhodnúť. Treba si uvedomiť, že nevytvárame manželstvo medzi troma: tebou, tvojím manželským partnerom a tvojím snom.

Ak nemôžeš postaviť kaštieľ, musíš postaviť aspoň chalupu. V chalupe sa ti však nebude bývať dobre, pokiaľ budeš snívať o kaštieli. Kto sa rozhodol prerušiť styk so svojím snom, musí na tento sen navždy zabudnúť. Musí úprimne prijať svojho manžela a pritom nemusí pretvoriť svoj život, ale od základov seba. Odhodiť starého človeka a obliecť sa do nového.

Možno ste vyvolali sklamanie vo vašej ilúzii o láske a keď vaša citová náklonnosť už vychladla, zistili ste, že aj vaše sny nie sú splnené. A práve táto skutočnosť je dôležitá pre ďalší vývoj vášho vzťahu a vášho manželstva. Tento kritický bod vo vašom manželstve môžete prekonať jedine vašou dobrou
vôľou, láskou a pevnou dôverou v pomoc Božiu.

Možno si poviete: „Ale on je taký, ona je taká!“ Boh na to cez hlas vedomia takto odpovie: „Nesúď druhého, ale súď seba!“ Málo je takých, ktorí by dokázali málo vzdorovať ozajstnej láske. Keď miluješ, pomáhaš aj jemu milovať.

„Dobrá manželka aj z čerta urobí anjela.“

Začnite každý od seba a to celkom novým srdcom. Hovoríš ďalej, že má mnoho chýb. Avšak predtým či pred sobášom si hovoril, že má všetky dobré vlastnosti. A ak si sa vtedy mýlil, môžeš sa i teraz. Uvedom si, že má aj teraz dobré vlastnosti, ale má aj chyby. A kto ich nemá? Aj ty ich máš. Ty si bral do manželstva celého človeka vrátane jeho chýb, ktoré môžu byť nedostatkami len v tvojich očiach. Môžeš ďalej namietať, ale on sa zmenil. A ty si sa nezmenil? Do manželstva ste vstúpili so živým človekom, nie s meravým obrazom. Ozajstná láska nie je chvíľková, ale stály, navždytrvajúci činiteľ v nás.

Tak sa vlastne vo vzťahu medzi mužom a ženou, v napätí medzi podobnosťou a rozdielnosťou, blízkosťou a inakosťou prejavuje to, čo znamená v podstate láska pre človeka – je realizáciou často protichodných skúseností a zážitkov, je fascináciou i rizikom, túžbou a naplnením, podriadením sa i oslobodením, vrcholom radosti a tvorivosti a súčasne hlbočinou utrpenia. (Grześkowiak J., Misterium malzeństwa).

Láska nie je zaľúbenosť

Milovať manžela či manželku znamená milovať nedokonalú bytosť, nositeľa chýb, chorôb, slabostí a hriechov. Keď ju miluješ, keď ho miluješ, naozaj tak svojou láskou budeš jeho oporou, vyliečiš a zachrániš ho.

Veľmi výstižne to vyjadruje medzi naším ľudom udomácnené porekadlo: „Dobrá manželka aj z čerta urobí anjela.“ Platí to však aj opačne. Kto je najväčším nepriateľom manželstva? Sebectvo! Kto je najväčším priateľom? Láska!

Ak chceš pestovať lásku, potláčaj v sebe sebectvo. Odstrkuj zo svojho popredia konania to zveličené „ja“ a pestuj obetavosť, snaž sa pochopiť a vychádzať v ústrety tomu druhému. Vtedy posilníš lásku nielen v sebe, ale aj v tom druhom.

Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD., 
farár Lekárovce

Publikované v časopise Misionár 04/2025

Stvorenie Adama je výjav z Knihy Genezis na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne z rokov 1508 – 1512. Patrí k najvýznamnejším dielam renesančného maliara Michelangela Buonarrotiho. Prácou na týchto maľbách strávil celých šesť rokov na začiatku 16. storočia. Majstrovsky zachytáva Adama a Boha. Boh odovzdáva prostredníctvom prsta božskú iskru novostvorenej bytosti, prvému človeku, Adamovi. Slávny nepatrný dotyk Boha a Adama v sebe nesie nesmiernu energiu sveta a všetku dramatickosť sveta. Boh obklopený anjelmi sa blíži k Adamovi a natiahnutým prstom vlieva do jeho zomdlenej paže život.

Svätý otec František v posynodálnej apoštolskej exhortácii „Amoris Laetitia“ napísal: Dve veľkolepé úvodné kapitoly Knihy Genezis nám predstavujú ľudský pár v jeho základnej realite. V tomto úvodnom texte Biblie sa objavujú viaceré rozhodujúce tvrdenia.
Prvé z nich, synteticky citované Ježišom, hovorí: „Stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (1, 27). 

Druhý detail, ktorý môžeme zdôrazniť: Adam, ktorý je aj človekom všetkých čias a všetkých oblastí našej planéty, je spolu so svojou ženou pôvodcom novej rodiny, ako opakuje Ježiš, keď cituje Knihu Genezis: „Pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ (Mt 19, 5; porov. Gn 2, 24).

Pripútať sa

Sloveso „pripútať sa“ v hebrejskom origináli označuje intenzívny súzvuk, fyzické a vnútorné primknutie, a to až do takej miery, akou sa opisuje jednota s Bohom: „Moja duša sa vinie k tebe.“ (Ž 63, 9). Evokuje to manželskú jednotu nielen v jej pohlavnom a telesnom rozmere, ale aj v slobodnom darovaní lásky. Ovocím tejto jednoty je „stať sa jedným telom“ tak vo fyzickom objatí, ako aj v jednote dvoch sŕdc a života a možno i v dieťati, ktoré sa z týchto dvoch zrodí a ktoré v sebe ponesie, zjednocujúc ich geneticky aj duchovne, dve „telá“.

Kristus natoľko miloval Cirkev, že dal za ňu aj svoj život, obnovil tak zmluvu medzi Bohom a človekom a tým obnovil aj zväzok medzi mužom a ženou.

Hoci je pravda, že prvotný pád znemožnil pôvodný súlad medzi mužom a ženou, v Kristovi je opäť možný. Manželstvo je hmatateľným a všeobecným znakom lásky zodpovedajúcej Božiemu zámeru, akým prejavil svoju lásku k Cirkvi. Kristus natoľko miloval Cirkev, že dal za ňu aj svoj život, obnovil tak zmluvu medzi Bohom a človekom a tým obnovil aj zväzok medzi mužom a ženou. „Nová zmluva je za cenu obety na kríži.“ (Croissant L., Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca).

Tajomstvo stvorenia a tajomstvo spásy

Tajomstvo stvorenia a tajomstvo spásy sú jedným aktom Božím, pretože existuje iba jeden odveký Boží plán, ktorý stojí na počiatku dejín sveta. Motívom stvorenia je samotný Boh a jeho láska. Akt stvorenia nebol len prejav jeho všemohúcnosti a múdrosti, ale hlavne prejav jeho zdieľajúcej lásky. Korunou stvorenia sa stáva človek, ktorý jediný vie rozpoznať a vnímať skutočnosť stvoreného sveta ako daru Božej lásky pre neho.

Boh sám je láska, práve preto sa vzdal svojej slobody a moci. Ponížil sa a stal sa človekom. Láska sa stala telom. Svätý Pavol hovorí: „Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech [...], spravodlivosť jedného (Krista) priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život [...], aby tak, ako hriech vládol smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista.“ (Rim 5, 12 – 18).

Prirodzenosť muža a ženy

Boha, keď chcel utvoriť z Adamovho boku novú bytosť – Evu, dopustil na Adama, prvého človeka, hlboký spánok. „A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.“ (Gn 2, 22).

Spánok, do ktorého dal Boh človeku upadnúť, podčiarkuje výlučnosť božského pôsobenia pri stvorení ženy. Človek sa žiadnym spôsobom vedome na tom nepodieľal. Boh si poslúži jeho rebrom iba preto, aby vyzdvihol spoločnú prirodzenosť muža a ženy, že žena má to isté človečenstvo a je mužovi rovnocenná. Zároveň tým chcel autor poukázať na fakt, že pôvodcom lásky a túžby medzi mužom a ženou je Boh, pretože on stvoril ženu z časti tela muža. (Jan Pawel II., Mężczyzną i niewiastą stworzył ich, KUL).

V tej prvej žene sformovanej z rebra vzatého z muža Adama, ihneď spoznáva tú pomoc, ktorej existenciu v sebe tušil ešte pred jej stvorením, po ktorej túžil vo svojom srdci zakúšajúc samotu, a ktorá teraz predurčuje nový spôsob existencie v úžasnej jednote muža a ženy. (Schmaus M., Sviatosti).

Paralelu tohto spánku vidíme v Ježišovej smrti na kríži. Tak, ako na počiatku stvorenia v spánku, aj teraz, vo chvíli smrti na kríži, rodí sa nová Eva, nové ľudstvo.

Zrod Cirkvi naznačuje krv a voda tryskajúca z otvoreného boku ukrižovaného Krista, lebo z jeho boku vzišlo obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi. Pre túto skutočnosť apoštol Pavol nazýva Ježiša Krista posledným Adamom.

KKC (388, 411) píše: „Blažený Apoštol Pavol dnes spomenul, že dvaja ľudia dali pôvod ľudskému pokoleniu, totiž Adam a Kristus… Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou, posledný Adam oživujúcim Duchom. Toho prvého utvoril tento posledný a daroval mu aj dušu, aby žil… Toto je druhý Adam, ktorý vložil svoj obraz do tamtoho prvého, keď ho tvoril. Preto prijal jeho podobu a vzal si jeho meno, aby sa mu nestratilo to, čo utvoril na svoj obraz. Prvý Adam, posledný Adam: ten prvý má počiatok, tento posledný nemá koniec, lebo v skutočnosti tento posledný je prvý, ako sám hovorí: ‚Ja som prvý a ja som posledný.‘“

Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD., 
farár Lekárovce

Publikované v časopise Misionár 03/2025

Manželská láska, ktorá je radostná, je láska plodná a požehnaná pre všetkých. Manželia sú stvorení na Boží obraz a podľa Božieho obrazu sa majú snažiť aj žiť. Byť obrazom Boha znamená byť obrazom Boha, ktorý je verný a žije v spoločenstve osôb.

Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. (Gn 1, 27). Prvý fakt, ktorý je zrejmý z týchto slov, je, že manželstvo nie je výtvorom človeka, ale Boha, ktoré Boh vybavil vlastnými zákonmi. O aké zákony ide? Ide o zákony vpísané do prirodzenosti muža a ženy a do ich vzájomnej lásky.

Stvorenie človeka, manželstvo i založenie Cirkvi sú zjednotené do jedného stvoriteľského aktu Božieho. Tým je vysvetlené aj to, prečo sa v Biblii používa manželská terminológia v tých prípadoch, keď je vysvetľované tajomstvo vzťahu medzi Bohom a človekom – snúbenica, manželka, svadobná hostina a pod.

Stvorenie človeka, manželstvo i založenie Cirkvi sú zjednotené do jedného stvoriteľského aktu Božieho.

Sv. Ambróz Milánsky tvrdí, že ľudský rod je „dobrý“ jedine v zjednotení toho, čo je mužské, s tým, čo je ženské. Jedine ľudská diáda – Adam a Eva, muž a žena nás privádza k chápaniu veľkoleposti Božej. Sv. Ján Zlatoústy nás zasa ubezpečuje, že keď sa muž a žena zjednocujú vo svätej tajine manželstva, nevytvárajú obraz niečoho pozemského, ale obraz samého Boha.

Muž a žena sa zjednocujú v treťom zväzku, v Bohu.

Tak ako božská a ľudská prirodzenosť je spojená v jednej hypostáze Slova. Tak ako Otec a Syn sú zjednotení vo Svätom Duchu. Cez jednotu viacerých je vyjadrená trinitárna dogma, ktorá je pravdivým životom Cirkvi a tajiny manželstva: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20). Vďaka takémuto hlbokému významu je manželstvo parabolou budúceho veku. Z tejto perspektívy prinavrátený obraz jednoty už nebude pár: „Nebudete sa ženiť v kráľovstve Božom a budete ako anjeli.“

To, čo je mužské, s tým, čo je ženské, bude v človeku v Božom kráľovstve. Obnovený Adam bude Evu nosiť vo svojom boku.
Jedným zo spôsobov, ktoré využíva Pán pre zjavenie dôležitej pravdy pre manželstvo, sú slová, ktoré hovorí muž žene a žena mužovi. Muž, ktorý berie svoju úlohu ako hlava rodiny vážne, bude nielen svojej žene načúvať, ale bude jej názory a rady vyhľadávať. Veriaca manželka je najčastejším prostredníkom, skrze ktorého môže jej muž prijímať Božiu múdrosť a naopak. Žiadna žena nie je neomylná a ani muž nemá patent na to, že rozhodne vždy správne. Preto posledné slovo má Kristus, ktorý má byť obrazom manželstva – rodiny. (Belejkanič I., Pravoslávne Dogmatické Bohoslovie II.).

Pravé šťastie a pokoj jedine v Kristovi

Ježiš je konkrétna živá osoba, iba v ňom manželia dosiahnu pravé šťastie a pokoj. Nezáleží na tom, či je človek v manželstve alebo žije ako slobodný, lebo Ježiš pre každého jednotlivca opustil svojho Otca, svoju matku, pretože ťa miluje. Kristus chce, aby mohol k tebe priľnúť, pretože ťa má rád, a to bez ohľadu na to, že ty si neverný. Kristus sa chce s tebou stať jedno telo spôsobom osobným, pretože ťa miluje takého, aký si, miluje ťa naveky. To je východisko pre rodinný život. Každý člen rodiny musí osobne zakúsiť odpustenie, lásku a prijatie, ktoré nám Boh v Kristovi ponúka. Každý musí zažiť osobnú skúsenosť so živým Kristom a prijať riešenie, ktoré nám ponúka. Dať Krista na prvé miesto, nech on rozhoduje vo všetkom, vo všetkých oblastiach života.

Kristus sa chce s tebou stať jedno telo spôsobom osobným, pretože ťa miluje takého, aký si, miluje ťa naveky.

Biblia je pravdivá a moderná kniha, ktorá ponúka riešenie v každej životnej situácii, lebo slovo Božie je pravda, je tým, ktorý sa nám zjavuje. Skúšať žiť úprimne podľa Biblie je niekedy ťažké. Ak sa manželia budú usilovať o poslušnosť Bohu, budú pravdepodobne prežívať bolesť, ktorej by sa vyhli, keby cieľom manželstva bolo „cítiť sa dobre“. Je dobré spomenúť si vtedy na slová svätého Petra: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ (Jn 6, 68).

Ja alebo Biblia?

Je možné nasledovať buď Boha, alebo vlastné sklony. Otázka, ktorú si máme klásť pri manželských ťažkostiach, nie je: „Čo zlepší moje manželstvo?“, ale „Čo nám hovorí Biblia, že máme robiť?“ Božie slovo musím uprednostniť pred tým, o čom sa domnievam, že najlepšie naplní moje potreby. Rozhodnutie žiť život s Kristom a v Kristovi v žiadnom prípade nezaručuje, že naše manželstvo bude v poriadku. K dokonalému podobenstvu o manželstve patrí aj to, že prijmeme kríž. Kým svoj malý alebo veľký kríž nesieme odvážne, stojíme medzi jeho učeníkmi a on nás poteší.

Vari neprišiel Kristus preto, aby naplnil naše potreby? Ježiš nám chce dať zažiť plnosť v každej oblasti nášho života. Stáva sa nám, že naše potreby sa dostanú do centra a upútajú našu pozornosť, zatiaľ čo Boh zostáva bokom. Je vhodný len na to, aby ukazoval cestu k lepšiemu naplneniu. V biblickom kresťanstve je to však Ježiš Kristus, na koho je smerovaná naša pozornosť. On volá svojich, aby získali pravé naplnenie tak, že stratia sami seba pre jeho slávu.

Manželský pár predstavuje „Boží obraz“, a to obaja spoločne, manžel aj manželka.

Ježiš chce od nás len minimum, ktoré mu zo svojho života dávame. On chce byť jediným Pánom. Lebo iba tak môže dať to, čo prisľúbil: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10, 10b). A preto trpezlivý Boh chce, aby sme boli spasení, povolaní jeho Synom pre večný život. (Pastyr Erma. Kn. III., 7; V knihe: Pisanija mužej apostolskych).

Na generálnej audiencii (2014) Svätý Otec František hovoril v katechéze o manželstve. V duchu Knihy Genezis vysvetlil, že manželský pár predstavuje „Boží obraz“, a to obaja spoločne, manžel aj manželka. „Manželstvo je ikonou lásky Boha, ktorý je s nami.“ povedal a poukázal na tajomstvo vzťahu Krista a Cirkvi, o ktorom hovorí sv. Pavol v Liste Efezanom. (Ef 5, 21 – 33). Manželstvo ďalej charakterizoval ako zasvätenie sa muža a ženy pre lásku, ktoré v sebe obsahuje poslanie, misiu. Hovoril aj o ťažkostiach, s ktorými sa manželia musia učiť zápasiť, pričom opäť pripomenul tri „čarovné slovíčka“ – prosím, ďakujem a prepáč – a vzájomnú modlitbu manželov jeden za druhého.

Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD., 
farár Lekárovce

Publikované v časopise Misionár 02/2025

Najhlbšie vysvetlenie Kristovho zásahu do manželstva nájdeme u sv. Pavla. Pavol objasnil, že Kristus vtiahol manželstvo medzi kresťanmi priam do svojho „tajomstva“, že spravil z manželstva prostriedok posvätenia. Preto vravíme, že manželstvo je nielen prirodzené a pozemské, ale tiež nadprirodzené a večné.

Výraz „Cirkev“ je z gréckeho „Kyriake“ a znamená „tá, ktorá patrí Pánovi“. Medzi Cirkvou a Kristom je zväzok lásky. Ten je pevnejší, nežnejší a svätejší než všetko, čo kedy bolo medzi Bohom a človekom. V kresťanstve sa mužovi a žene dostáva úloha zobraziť model jednoty medzi Kristom a Cirkvou tu na zemi. Je to model sebaobetovania, oddanosti a vernosti. V kresťanstve stojí manželstvo oveľa vyššie, je to mystérium, tajomstvo. „Toto tajomstvo je veľké, ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.“ (Ef 5, 32).

V ňom sa odráža obraz Božieho kráľovstva v prítomnosti i v budúcnosti. Preto ako protiklad prirodzeného zmýšľania pochádza veľká časť pravej radosti v manželstve z dávania, nie z prijímania. Svet má na každom kresťanskom manželstve vidieť ono vzájomné dávanie a vzájomné vydávanie seba samého, ktoré je charakteristické pre vzťah Krista a Cirkvi. (Christenson L., Kresťanská rodina).

Veď nik nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela.

Prežívanie lásky v manželskom vzťahu

Krásny text sv. Pavla nás poučuje o spôsobe, akým má manžel a manželka, každý podľa svojho povolania, prežívať lásku v manželskom vzťahu, ako aj vo vzťahu k svetu a Bohu: „Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.

Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola  svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého.

Veď nik nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké, ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“ (Ef 5, 21 – 33).

Vzájomná podriadenosť manželov

Sv. Pavol kladie podriadenosť ako požiadavku tak pre muža, ako aj pre ženu. Vzájomná podriadenosť manželov má však svoj koreň v podriadenosti ženy. Rovnováha narušená prvým pádom sa môže znovu získať jedine v úplnom odovzdaní sa Bohu a v nezištnom oddaní sa druhému. Podriadenosť ženy je len odpoveďou na predchádzajúce podriadenie sa muža. Podriadenosť z lásky, ktorá je jedinou cestou ku svätosti, k náprave manželstva.

K vytvoreniu nových vzťahov a znovuzískaniu harmonickej rovnováhy, aká bola pred prvým pádom, vedie evanjeliová cesta sebazapierania z lásky k druhému. Prvá po nej kráča žena, uvádza muža do nového typu vzťahu, kde už nejde o sebauspokojenie prostredníctvom ovládania druhého, ale o darovanie sa druhému. (Croissant L., Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca).

Keď sa pozrieme na Krista, vidíme, ako má byť prežívané manželstvo. Je akoby zrkadlom. Keď sa pozrieme na manželstvo, ktoré je prežívané podľa Božej vôle, potom v ňom objavíme Kristov obraz.

Manželstvo bez kríz nejestvuje

Tu na zemi nie je manželstvo bez kríz. I Cirkev je neraz pre Krista nevernou snúbenicou. Často je voči nemu nevďačná, neposlušná, neverná.

Aký je Ježišov postoj? Kristus svoju Cirkev nikdy nezavrhne, aj keby by si to veľakrát zaslúžila. Je vždy ochotný jej odpustiť. Veď Kristus si svoju Cirkev sám posvätil a očistil. Posvätil ju pred tvár ľudí v nesmiernej kráse. Bez poškvrny, bez vrásky, bez vady. Medzi Kristom a jeho Cirkvou nikdy nie je možný rozvod. Kristus sa za ňu vydal, za tú svoju snúbenicu. Kristus je ten, ktorý ostáva verný, milujúci a odpúšťajúci.

 V novozákonnom ponímaní Cirkev je telo Kristovo. V ňom Kristus je hlava a všetci, ktorí sa zrodili z vody a Ducha, sú členmi tohto tela. (Trockij S., O svjatosti braka).

Poriadok v manželstve

„Boží poriadok“ je poriadok autority a zodpovednosti jeden za druhého. Sv. Pavol to vyjadruje takto: „Hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.“ (1 Kor 11, 3). „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi!“ (Kol 3, 20).

Ak má tento poriadok v manželstve fungovať, je nutné, aby manželia pochopili, ako kresťanský muž správne buduje svoju autoritu a ako kresťanská žena sa tejto autorite podriaďuje.

Každá žena na počiatku podľahla pokušeniu hada, vzbudila mužovu nedôveru, čo spôsobilo rozdelenie. Svojou osobitnou účasťou na posvätnej obeti má však moc obnoviť dôveru a uzdraviť rany, spôsobené rozdelením.

Práve žena má kľúč k zmiereniu. Ak žena pochopí, že muža potrebuje, že sa k nemu musí obrátiť, nájde vlastnú identitu. Prinesie mu všetky bohatstvá svojho milujúceho srdca a bude môcť prijať všetko, čo jej on chce dať. Takto spoločne dosiahnu svoj plný rozvoj, ku ktorému ich Boh povoláva. (Croissant L., Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca).

Ježiš sa cíti doma iba tam, kde je život podrobený Božiemu poriadku. Takto má Svätý Duch možnosť konať svoje dielo: vyučovať a viesť manželov, aby si svoj rodinný život usporiadali tak, ako ho Pán stvoril a určil.

Nemáme žiť podľa spôsobu tohto sveta, ale premenenou obnovou zmýšľania poznávať Božiu vôľu.

Boh k nám prehovára

Spôsoby Božieho vedenia mnohých ľudí ľaká. Vedia, že vo Svätom písme sa hovorí o tom, že Boh mnoho ráz a rozličným spôsobom prehovára k ľuďom. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom Boh prehovoril kedysi k otcom ústami prorokov...“ (Hebr 1, 1). Ale považujú to za mienené obrazne. Druhí si zasa myslia, že je opovážlivé niečo také od Boha očakávať.

Boh vo svojom Slove nás učí slovom i príkladom, že kresťania majú a môžu poznávať jeho vôľu. Nemáme žiť podľa spôsobu tohto sveta, ale premenenou obnovou zmýšľania poznávať Božiu vôľu.

Poznávanie Božej vôle sa netýka prorokov, ale ľudí Bohom na to vyvolených. Má to byť samozrejmá skúsenosť každého Božieho dieťaťa. Pán, náš Boh, nám často dáva spoznať svoju vôľu mimoriadnym spôsobom, ale práve tak i cestou obyčajného ľudského chápania a zdravého rozumu. Žiť v plnom súlade s Božou vôľou je cieľ, ku ktorému ako kresťania smerujeme. (Christenson L. a Nordis A., Kresťanský manželia).

Jednota manželov

Manželia môžu byť jednotní len pod jednou podmienkou: ak je každý jeden z nich osobne jedno telo s Kristom.

Jednota manželov je možná jedine v Kristovi! Muž a žena sa navzájom tak milujú, že sa odovzdali Božej láske. Nepatria už jeden druhému, lež spolu patria Bohu a spoločne počúvajú jeho hlas. Keď sa dvaja ľudia vzájomne milujú, počúvajú jeden druhého. Keď milujeme Boha, počúvame ho, a to tak, že na začiatku každého dňa sa stíšime, čítame si jeho slovo a pokúšame sa počúvať, čo nám pre tento deň celkom osobne chce Boh povedať. Pravá sloboda spočíva v uskutočňovaní Božej vôle a nie vôle človeka a našej tvrdosti. (Antonov N. R., Učebník bogosluženia).

Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD., 
farár Lekárovce

Publikované v časopise Misionár 01/2025