Pavol VI. poznamenal, že: „Súčasný človek počúva radšej svedkov ako učiteľov; ak počúva učiteľov, robí tak preto, že sú svedkami.“ (Pavol IV., Príhovor k členom Consilium de laicis). Inak povedané, každý túži po Bohu, i keď si to v podstate jasne neuvedomuje. Láska je najhlbšou potrebou každej osoby. Skutočne, sv. Ján Bohoslov vo svojom Prvom liste píše: „Láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.“ (4, 7).
Stratením lásky milovanej osoby sa zdá, že sa stráca všetko. Preto láska má byť verná. Ak opustím toho, komu som sľuboval večnú lásku, zabíjam ho vo svojom vnútri. Viac pre mňa neexistuje, je to vlastne duchovná vražda.
Nerozlučiteľné
Cirkev učí, že manželstvo je nerozlučiteľné. Slovo „nerozlučiteľné“ má viac právny charakter. Lepšie sa nerozlučiteľný charakter manželstva v dnešnom svete možno vyjadrí slovami: „Manželstvo je verné.“ Vernosť v podstate znamená to isté čo nerozlučnosť, ale ide o krajší výraz. Aplikuje sa zvyčajne na lásku: „Láska je verná.“ Nikdy sa nehovorí: „Milujem ťa šialene na tri roky a tri dni.“ Láska je totiž večná. I z toho vyplýva nerozlučiteľnosť manželstva.
Manželstvo je tiež obrazom nadprirodzeného zjednotenia sa, nadprirodzenej lásky, ktorá nás čaká v nebi a práve preto je sviatosťou. Manželia môžu teda nájsť naplnenie len vtedy, ak sú prijímaní ako osoby. Ľudské naplnenie môže preto existovať len v osobnej láske, t. j. v láske, ktorá hovorí: „Chcem, aby si bol, je dobre, že si.“ Taká láska hovorí ÁNO druhému človeku takému, aký je. (Kasper W., Teologie křesťanského manželství).
Vo svetle Nového zákona je možné vidieť pôvodný model rodiny v samotnom Bohu, v tajomstve života Presvätej Trojice. Božie „nám“ je večným príkladom a ideálom pre „nám“ ľudské. Ide tu predovšetkým o to „nám“ medzi mužom a ženou a deťmi, ktorí boli stvorení na obraz a podobu Božiu.
Pohľad sveta, ktorý nás obklopuje, na lásku je egoistický a len telesný. Ostáva na nás kresťanoch, aby sme životom v našich rodinách dokazovali svetu, že skutočne existuje i láska vyššia a vznešenejšia. To bolo charakteristikou kresťanských rodín v prvých storočiach po narodení Spasiteľa. I vtedy bola rovnaká situácia ako dnes. Evanjelium – „Dobrá zvesť“ – sa totiž svetu nekáže iba slovom, ale predovšetkým príkladom, životom. Platí to pre nás všetkých.
Milujem teba, alebo moju predstavu o tebe?
Mnohí ľudia sa často sťažujú, že nie sú tým, čím by chceli byť, alebo že nedosiahli to alebo ono a nemôžu sa zmieriť sami so sebou. Najmä manželia často nariekajú, že ich manželstvo sa nevydarilo a potom už len znášajú jeden druhého ako nevyhnutné zlo a pritom myslia aj na rozvod.
Je však niekto, kto by sa vzdal stavby domu len preto, že dovezený materiál sa nezhoduje s objednávkou? Kto opustí svoje dieťa len preto, že nemá takú povahu, akú očakával? Keď niekto uzavrel manželstvo so svojím snom, konal ako nedospelý, nerozumný človek.
Z toho môžeme obviňovať len seba za to, že životný partner nie je taký, akého som si predstavoval vo svojej mysli, vo svojom sne. Ak niekto zotrváva vo svojom sklamaní a dáva to najavo aj svojím postojom, odďaľuje od seba svojho skutočného partnera na veľkú vzdialenosť. Tým vytvára podmienky, ktoré ešte viac oddeľujú, zatiaľ čo by bolo treba spájať. Namiesto dôvery sa prehlbuje nedôvera.
Keď niekto uzavrel manželstvo so svojím snom, konal ako nedospelý, nerozumný človek.
Boh tvorí ženu z muža, a preto muž ustavične hľadá chýbajúcu časť svojho tela a nachádza ju v žene. Žena zas prilipne k mužovi, pretože z neho bola stvorená. Toto prilipnutie má bezvýhradný a trvalý charakter, charakter zmluvy, v ktorej obaja majú svoj počiatok v Bohu a keď idú k sebe a zjednocujú sa medzi sebou, spájajú sa aj so svojím prameňom, teda s Bohom.
Nikdy nie je neskoro zobrať si napokon toho, ktorý s tebou žije. Len sa treba rázne rozhodnúť. Treba si uvedomiť, že nevytvárame manželstvo medzi troma: tebou, tvojím manželským partnerom a tvojím snom.
Ak nemôžeš postaviť kaštieľ, musíš postaviť aspoň chalupu. V chalupe sa ti však nebude bývať dobre, pokiaľ budeš snívať o kaštieli. Kto sa rozhodol prerušiť styk so svojím snom, musí na tento sen navždy zabudnúť. Musí úprimne prijať svojho manžela a pritom nemusí pretvoriť svoj život, ale od základov seba. Odhodiť starého človeka a obliecť sa do nového.
Možno ste vyvolali sklamanie vo vašej ilúzii o láske a keď vaša citová náklonnosť už vychladla, zistili ste, že aj vaše sny nie sú splnené. A práve táto skutočnosť je dôležitá pre ďalší vývoj vášho vzťahu a vášho manželstva. Tento kritický bod vo vašom manželstve môžete prekonať jedine vašou dobrou
vôľou, láskou a pevnou dôverou v pomoc Božiu.
Možno si poviete: „Ale on je taký, ona je taká!“ Boh na to cez hlas vedomia takto odpovie: „Nesúď druhého, ale súď seba!“ Málo je takých, ktorí by dokázali málo vzdorovať ozajstnej láske. Keď miluješ, pomáhaš aj jemu milovať.
„Dobrá manželka aj z čerta urobí anjela.“
Začnite každý od seba a to celkom novým srdcom. Hovoríš ďalej, že má mnoho chýb. Avšak predtým či pred sobášom si hovoril, že má všetky dobré vlastnosti. A ak si sa vtedy mýlil, môžeš sa i teraz. Uvedom si, že má aj teraz dobré vlastnosti, ale má aj chyby. A kto ich nemá? Aj ty ich máš. Ty si bral do manželstva celého človeka vrátane jeho chýb, ktoré môžu byť nedostatkami len v tvojich očiach. Môžeš ďalej namietať, ale on sa zmenil. A ty si sa nezmenil? Do manželstva ste vstúpili so živým človekom, nie s meravým obrazom. Ozajstná láska nie je chvíľková, ale stály, navždytrvajúci činiteľ v nás.
Tak sa vlastne vo vzťahu medzi mužom a ženou, v napätí medzi podobnosťou a rozdielnosťou, blízkosťou a inakosťou prejavuje to, čo znamená v podstate láska pre človeka – je realizáciou často protichodných skúseností a zážitkov, je fascináciou i rizikom, túžbou a naplnením, podriadením sa i oslobodením, vrcholom radosti a tvorivosti a súčasne hlbočinou utrpenia. (Grześkowiak J., Misterium malzeństwa).
Láska nie je zaľúbenosť
Milovať manžela či manželku znamená milovať nedokonalú bytosť, nositeľa chýb, chorôb, slabostí a hriechov. Keď ju miluješ, keď ho miluješ, naozaj tak svojou láskou budeš jeho oporou, vyliečiš a zachrániš ho.
Veľmi výstižne to vyjadruje medzi naším ľudom udomácnené porekadlo: „Dobrá manželka aj z čerta urobí anjela.“ Platí to však aj opačne. Kto je najväčším nepriateľom manželstva? Sebectvo! Kto je najväčším priateľom? Láska!
Ak chceš pestovať lásku, potláčaj v sebe sebectvo. Odstrkuj zo svojho popredia konania to zveličené „ja“ a pestuj obetavosť, snaž sa pochopiť a vychádzať v ústrety tomu druhému. Vtedy posilníš lásku nielen v sebe, ale aj v tom druhom.
Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD.,
farár Lekárovce