Ideálny obraz manželstva podľa pôvodného Božieho plánu spásy bol hlboko narušený pádom človeka do hriechu. Prvotný hriech spočíval v rozhodnutí človeka stať sa pánom a normou vlastného života a rozhodovať samostatne o tom, čo je dobré a čo je zlé. Bol to prejav túžby človeka po vlastnej autonómii byť ako Boh. Človek odvrhol Božiu vládu nad sebou, deklaroval svoju nezávislosť, zaprel svoju závislosť na Stvoriteľovi, pokúsil sa zaujať miesto, ktoré patrí Bohu. (Bieľak J., Manželstvo a rodina na Slovensku vo svetle Familiaris Consortio).
Každý vzťah, ktorý chce byť fungujúcim a dlhotrvajúcim vzťahom nesmie zo svojho stredu vylúčiť existenciu toho, kto ho dotvára a dáva mu stabilitu a trvalý základ. Preto sa pokladá za dôležité dať na prvé miesto lásku k Bohu. Bez nej nie je človek schopný prijať toho druhého takého, aký je. Nezakladať si v prvom rade na telesnosti, ale na duchovnej láske, ktorá prevyšuje všetko ostatné. Ak si aj partner zakladá na rovnakom základe, vzťah nadobúda dobré základy.
Byť hodnými lásky
Podľa istého autora v láske nemôže byť polovičatosť, a ten, kto svoju ženu mocne neobjíma, nemá ani jej úctu ani jej lásku. Nudí ju a nie je ďaleko od nenávisti. Manžel, ktorý zahrnie svoju ženu peniazmi a pritom nemá pre ňu a na ňu vôbec čas, ju stráca, lebo žena nemá pocit, že je milovaná, a to ju doslova zvádza k nenávisti.
Iba človek, ktorý zakúsil lásku je schopný rásť. Láska môže ovplyvniť výsledok našich problémov, ale musíme sa postaviť tvárou v tvár pravde, že ak chceme byť milovaní, musíme sa stať hodnými lásky. Len ten, kto sa nesnaží lásku nájsť ale dávať, stáva sa hodným lásky, bude priťahovať láskou iného človeka alebo iných a celkom iste ho každý bude milovať. Človek sa musí prestať zaoberať sebou a začať sa zaoberať druhým. Milovať iného môže iba vtedy, ak jeho myseľ a jeho túžby sú zamerané na iného človeka.
Každý človek je jedno veľké tajomstvo, je jedinečný a neopakovateľný. Preto neexistuje žiadna formička, ktorá utvorí partnera podľa nejakej predstavy toho druhého.
Kto môže za rozpad manželstva?
Šťastné manželstvo budujú vždy dvaja, a to s Božou pomocou. Dobrá vôľa a úsilie iba jedného nestačí. Jednému by sa manželstvo podarilo skôr rozvrátiť, a preto by človek mal dať pozor na neveru. Bolesť spôsobená neverou sa hojí najťažšie a obyčajne poznačí manželské vzťahy a manželskú lásku natrvalo, a to aj vtedy, keď si manželia odpustili a ostali žiť v manželstve. Ich vzájomné manželské šťastie po nevere už nie je také hlboké ako pred ňou. Nevera znamená veľkú zradu partnera a treba za ňu zaplatiť vysokú daň.
V tejto perspektíve hriech, ktorý môže narušiť manželskú zmluvu, sa stáva obrazom nevery ľudu voči Bohu: Modloslužba je prostitúciou, nevera cudzoložstvom, neposlušnosť voči Zákonu odmietnutím Pánovej manželskej lásky. (Ján Pavol II., Familiaris consortio).
Šťastné manželstvo budujú vždy dvaja, a to s Božou pomocou.
Všetko zlo ohrozujúce manželstvo nemožno zužovať iba na neveru. Nemalý podiel na neúspechu nejedného manželstva má aj zloba človeka voči tomu druhému, teda hrubé, ba až surové zaobchádzanie s partnerom, neustále ponižovanie, urážky, nadávky, strata úcty, nepochopenie, neochota, nezáujem o partnera a rodinu a podobne.
A treba vari podrobne rozvádzať, koľko manželstiev a rodín rozbil alkohol? Život s alkoholikom je pre partnera aj pre deti obyčajne veľmi ťažký a žiaľ, dosť často niet reálnej nádeje, že by alkoholik natrvalo zanechal túto svoju neresť, tak neúprosne ohrozujúcu ľudské šťastie vôbec. (CHLUMSKÝ, J.: Tajemství šťastného manželství).
Prečo má monogamia zmysel?
Manželstvo je „monogamné“, to znamená, že je zväzkom jedného muža s jednou ženou. Prečo? Základné ciele manželstva predstavuje ochota vytvoriť spoločenstvo lásky, sexuálne spolunažívať, mať deti a navzájom si pomáhať. Ako sa to odráža na monogamnosti manželstva? Patrí k prirodzenosti lásky, že milovaný sa o svojho milujúceho partnera nechce deliť s nikým iným. Láska je naozaj mohutná sila, ktorá nás priťahuje práve k tomuto, a nie k inému. Keď teda nájdeme toho svojho, berme ho ako druhú polovicu jediného celku a tam tretí naozaj nemá miesto. (Rozijanová H., XX a XY, O láske – sexe – manželstve a rodine).
Keď teda nájdeme toho svojho, berme ho ako druhú polovicu jediného celku a tam tretí naozaj nemá miesto.
Ak má byť výchova detí plná a celá, vyžaduje si otca i matku. Veď ak každý z nich je iba polovica jediného celku, potom aj výchova iba jedným je polovičná a polovičatá, chýbajú prvky vlastné iba tej druhej polovici a človek predsa na svoj správny vývin potrebuje výchovu komplexnú, v ktorej sú zastúpené prvky príznačné pre muža i pre ženu. Výchova detí je veľmi náročná úloha a vyžaduje od človeka veľa ochoty a na to má najväčšie predpoklady práve vlastný rodič. Ľudské mláďa v porovnaní s ostatnými živočíchmi potrebuje opateru a prípravu na samostatný život veľmi dlho.
Vzájomná pomoc, to nie je len vykonanie určitých domácich prác alebo len zadováženie a poskytnutie peňazí, je to aj, a predovšetkým, bezprostredný a neustály záujem o život a problémy toho druhého, znamená to myslieť naňho aj vtedy, keď je ďaleko, uvedomovať si spolupatričnosť k nemu a s ním, prežívať úprimne radosť a starosť. A nevyhnutnou podmienkou a jej vyjadrením je práve jedinečnosť partnera, iba on a ja, my dvaja v láske a v manželstve.
Manželstvo spája dvoch v jedno
Väčšina z ľudí akosi nie je prekvapená tým, že v nás zápasia rôzne sily. Niekedy narazia jedna na druhú. Často sa stáva, že výsledkom pre väčšinu ľudí je zmätok.
Jednou zo základných podmienok manželstva je, aby manželia videli jeden v druhom plnohodnotného jedinca. Je potrebné odstrániť mylný názor, ktorý ešte stále silne poznamenáva vedomie mnohých ľudí. Je mylným názorom muža, že sa považuje za nadradeného voči žene a mylným názorom ženy je, že sa považuje za podradenú alebo za nižšie postavenú v porovnaní s mužom. Existujú iba také rozdiely medzi mužom a ženou, ktoré sa v manželstve navzájom dopĺňajú.
Manželstvo je teda inštitúcia uznávaná spoločnosťou a cirkvou vyvierajúca z prirodzenej potreby človeka. Má svoje úlohy a ciele a je základným pilierom a aj miestom ľudského šťastia.
Cirkev vyhlasuje, že manželstvo, ako sviatosť zmluvy medzi manželmi, je „veľké tajomstvo“, lebo v ňom sa prejavuje snúbenecká láska Krista k svojej Cirkvi. Svätý Pavol píše: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom.“ (Ef 5, 25 – 26).
Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD.,
farár Lekárovce